NAŠLI POKLAD

Cseryho ďalší osud nie je známy. Jeho dcéru Máriu si vzal za manželku Juraj Turchányi. Kúria Turchányiovcov - posledných dolnoseckých zemepánov - stála na dnešnom námestíčku Kostolného Seku neďaleko troch gaštanov, kde bývajú kolotoče. Nik netušil, čo sa skrýva len niekoľko desiatok centimetrov pod zemou.
Poklad pod latrínou
„Dňa 12. mája podvečer sme s manželkou sledovali televízny program, keď zazvonil telefón,“ píše Jozef Tamaškovič, penzionovaný učiteľ, autor niekoľkých kníh o histórii Šurian. „V slúchadle som počul vzrušený hlas obyvateľky Kostolného Seku, ktorá mi oznámila senzačnú správu: Jožko, za starou drevenou šopou sme mali drevené WC. Pri zatepľovaní domu a stavebných úpravách sme staré stavby rozobrali . Pri kopaní pod spomínaným WC stavebný robotník Peter Pavlík lopatou narazil na neznámy krčah. Rozbil ho na márne kúsky a z krčaha sa vysypalo veľa skorodovaných neznámych mincí. Sypali sa dokonca aj z navŕšenej lopaty.“
Okolo Petra sa zhromaždili prekvapení robotníci, ktorí zavolali majiteľku domu. Dala mince zozbierať do igelitovej tašky. Poučila prítomných, že to musia ohlásiť Archeologickému ústavu v Nitre, pretože nález patrí štátu. Igelitku s mincami schovala v byte a večer zatelefonovala Jozefovi Tamaškovičovi, aby na druhý deň prišiel na miesto nálezu a poradil jej, ako postupovať ďalej. Veľmi sa obávala, že jej rozkopú celý dvor.
Polturáky z Rákocziho povstania
„V stredu 27. mája som prišiel do domu a majiteľke som poradil oznámiť to do Nitry. Prišlo nám na um zavolať spisovateľovi Lacovi Zrubcovi, ktorý nález osobne nahlási do Archeologického ústavu a príde s odborníkom – numizmatikom, aby mince posúdili a odniesli na expertízu. Laco Zrubec prisľúbil pomoc, ale až keď dokončí scenár dokumentárneho filmu k 400. výročiu narodenia Žofie Bosniakovej. Spolu so zástupcami mesta sa zúčastnil aj na oslavách v Tepličke nad Váhom. Začiatkom júna J. Tamaškovič informoval o náleze primátora Šurian.
„Podľa vzoriek mincí som ako človek, ktorý sa numizmatikou dosiaľ vážne nezaoberal, zistil nasledovné: Lícna strana mince má v strede vyobrazenú Pannu Máriu (patrónku Uhorska). Na hlave má nasadenú kráľovskú korunu, na jej ľavom predlaktí je vyobrazené sediace dieťa (malý Ježiško) s kráľovskou korunou na hlave. Madona v pravej ruje drží panovnícke žezlo. Vľavo je kolopis HVNGARIA, vpravo kolopis PATRONA,“ opísal nález.
„Na rubovej strane mince je v strede uhorská kráľovská koruna, uhorský kráľovský znak. Vpravo je kolopis POLTURA, vpravo kolopis 1705, na druhej 1707. Priemer mince je 22 milimetrov. Podľa mňa by malo ísť o takzvané polturáky, musia ich však preskúmať odborníci z Archeologického ústavu v Nitre.“
Drobná minca s historikou hodnotou
Podľa odbornej literatúry sa drobná uhorská strieborná minca poltúra razila po roku 1695. Mala hodnotu jeden a pol grajciara. Grajciar bola pôvodne tirolská strieborná minca z 13. storočia. Na území Čiech zaviedol grajciar Maximilián II. (1554-1576), na dnešnom území Slovenska (vtedajšom Hornom Uhorsku) ho zaviedol Leopold I. (1657-1705). Ako drobná minca potom grajciar platil v rozličných podobách až do nástupu koruny roku 1892. Tento malý peniaz mal čím ďalej menšiu hodnotu, čo malo za následok chudobu.
„Mince polturáky nájdené Petrom Pavlíkom pri výkope na dvore obyvateľky Kostolného Seku boli vyrazené za vlády Jozefa I. v rokoch 1705 – 1707. Kostolný Sek, mestská časť Šurian, má teda od 26. mája už druhý poklad nájdených mincí. Dúfajme, že sa o nich v krátkom čase dozvieme viac,“ uzatvára Jozef Tamaškovič.
MIROSLAV ANTONI