Divadlo je ako chrám, keď prekročíš jeho brány, musíš mať čisté topánky a čisté srdce. To je krédo herečky Hildy Augustovičovej, ktorá v auguste oslávila významné jubileum.
NITRA. Hilda Augustovičová, dlhoročná herečka, bývalá umelecká šéfka a riaditeľka Divadla Andreja Bagara v Nitre, sa v auguste dožila 75 rokov. Zároveň oslávila aj 50. výročie svojho pôsobenia v nitrianskom divadle.
Hrávali pri plynových lampách
Stať sa herečkou bol veľký detský sen malej Hildy. Už ako 16-ročná sa stala členkou Dedinského divadla v Bratislave. „S profesionálnym zájazdovým súborom sme precestovali celé Slovensko. Bývali sme v okresnom meste a z neho sme cestovali na zájazdové štácie. Bolo to náročné, mali sme zlé autobusy, častokrát sa pokazili a my sme v nich zabalení do kabátov museli nocovať," spomína jubilantka. „Hrávali sme pri plynových lampách, petrolejkách, v školách sme vystupovali priamo na laviciach, na ktoré sa postavili dosky. V Svidníku a okolí v tom čase ľudia po prvýkrát videli divadlo. Pýtali sa nás, ako budeme behať po plátne - divadlo si zmýlili s filmom."
Pozývali ich na praženicu
Jej prvou hereckou rolou (ako záskok) bola Mara v hre Ženský zákon, prvou riadnou úlohou bola postava Aničky v Jiráskovom Otcovi a najmä Mirandolína v Goldoniho Pani krčmárke. „Učňovské roky, strávené v zájazdovom divadle, ma naučili hereckej pokore a etike. Žili sme tam ako jedna rodina. V súbore vtedy so mnou začínali aj Ivan Mistík, Viera Strnisková a ďalší známi herci," hovorí Augustovičová. „Robili sme záslužnú prácu - ľudia na vidieku nás často pozývali na večeru, hoci bola skromná - veľakrát praženica či halušky, bola od srdca."
Herečka sa dušuje, že by už nechcela mať znovu 16. „Som taká šťatná, že mám toľko rokov, pretože som v minulosti mala možnosť spoznať skvelých umelcov a pedagógov a spolupracovať s nimi. Moji učitelia boli hereckou aristokraciou. Na VŠMU som študovala pod pedagogickým Janka Borodáča," spomína Augustovičová. „Javiskovú reč nás v 1. ročníku učila Beta Poničanová, neskôr Viliam Záborský a Ladislav Chudík. Janko Borodáč nás učil hereckú techniku som mu veľmi vďačná aj za to, že nás pripravoval zvládnuť širokú škálu kontrastných vnútorných stavov dramatických postáv."
Ako prvá hrala počas školy vo filmoch
Koncom 3. ročníka dostala Augustovičová hlavnú úlohu v prvej naživo vysielanej televíznej operete Modrá ruža. „Neskôr, ešte počas štúdia som vyhrala konkurz a obsadili ma do hlavnej úlohy vioo filme V hodine dvanástej. Bola som prvou poslucháčkou VŠMU, ktorej dovolili počas štúdia účinkovať vo filme. Vo filmoch som si hrala s hercami Chudíkom, Záborským, Machatom, Filčíkom, Jarjabkom, Durdíkom, Bancíkovou, Kráľovičovou, Poničanovou. Sú to krásne spomienky a pre ne by som už nechcela byť znovu mladou."
Nitrianska herečka vytvorila hlavné postavy aj vo filmoch Kapitán Dabač, Muž, ktorý sa nevrátil a Skaly a ľudia. „Vždy som mala väčšinou starších partnerov, ale ja som tiež stvárňovala zrelé ženy, charakterové postavy, aj keď som mala 16 či 25," netají herečka.
Pre divadlo získala Bednárika
Do vtedy ešte Krajového divadla v Nitre pani Hilda nastúpila 1. augusta 1959. V rokoch 1974 - 82 bola šéfkou umeleckého súboru, od roku 1982 osem rokov šéfovala celému divadlu. „O pomenovanie divadla po Andrejovi Bagarovi sme bojovali s Vilkom Polónyim, ktorý bol vtedy riaditeľom a ja šéfkou umeleckého súboru. Úsilie pomenovať stánok Thálie po tomto umelcovi, rektorovi VŠMU a poslancovi za Nitriansky kraj, sa nám nakoniec podarilo. Divadlo jeho meno nesie s hrdosťou," myslí si herečka.
Hilde Augustovičovej sa okrem iných úspechov podarilo pre divadlo získať v tom čase herca Jožka Bednárika. „Urobil nádherné inscenácie. Predtým režíroval v ochotníckom divadle v Zelenči a povestné boli aj jeho réžie v Poddivadle," hovorí Augustovičová.
„S jeho hrou Dom Bernardy Alby sa naše divadlo dostalo na festival Divadlo národov do Sofie, kde naša inscenácia patrila k tým najlepším zo 42 zúčastnených divadiel z celého sveta. Aj skvelé umelecké výsledky DAB prispeli k tomu, že sme neskôr presadili a dokončili výstavbu nového divadla na námestí."
Životnú lásku stretla v Nitre
Krédom nitrianskej herečky je myšlienka, že divadlo je ako chrám, keď prekročíš jeho brány, musíš mať čisté topánky a čisté srdce. Len vtedy sa dá divákovi odovzdávať to, čo človek v sebe má. „Divadelný kumšt je nádherný - prevteľovať sa do rôznych postáv, stvárňovať rôzne charaktery a každý z nich poznačiť svojím vnútrom," vyznáva sa herečka, ktorá v súčasnosti hrá v predstaveniach Statky - zmätky a Divotvorný hrniec. Venuje sa aj popularizácii prednesu poézie a prózy, býva členkou a predsedníčkou porôt literárnych súťaží.
Nitre herečka vďačí za svoju životnú lásku - Štefana Bóku, svojho neskoršieho manžela. Pracoval ako architekt a bol veľkým milovníkom divadla. „Žila som s ním 44 rokov vo veľkej láske, nikdy sme sa nevadili. Už bude päť rokov, čo mi navždy odišiel. On vždy vravieval, že tam hore pôjde na rekreáciu. Ťažko sa mi žije bez neho, ale lásku a radosť, ktorú som dastala do vienka, sa usilujem rozdávať medzi ľuďmi," hovorí pani Hilda. „Som šťastná, keď môžem rozveseliť nešťastného, smutného človeka. Nehanbím sa pochváliť ľudí, hanbím sa za to, ak by som mala niekomu závidieť či nenávidieť ho. Svoju lásku venujem aj svojim najbližším - synom Norbertovi, Štefanovi a ich deťom. Moji vnuci Nadenka, Dominik a Barbara ma volajú láska," zasmiala sa šťastná jubilantka.
Hilda Augustovičová s Oľgou Hudecovou (dolu) na doskách DAB.
Jubilantka kedysi ako Nora v rovmomennej Ibsenovej hre.
S manželom Štefanom na dovolenke v Tatrách.
So synom Norbertom. FOTO: ARCHÍV H. A.
