TOPOĽČANY. Kanisterapeutov Zuzany Merašickej z Urminiec čaká ďalšia liečiteľská sezóna. Po dvojmesačnom letnom odpočinku budú pomáhať deťom s telesným aj psychickým postihnutím, čaká ich výstava a fotenie v Auparku v Bratislave. Psia prítomnosť tlmí u takýchto detí bolesť a ich prostredníctvom dosahujú prekvapujúce výsledky v liečení.
Nie každý pes je kanisterapeut
Kanisterapeut musí byť psychicky vyspelý a cvičený pes. Nie každý je na liečiteľstvo vhodný. „Niektorí ľudia s postihnutým dieťaťom si myslia, že keď kúpia labradora, bude z neho kanisterapeut," vraví Zuzana Merašická. Nie je to pravda.
Hyperaktívne alebo bojazlivé psy nie sú vhodné na liečenie. Psy musia totiž ležať v jednej polohe desať až dvadsať minút. Musia vydržať ťahanie za uši, chvost aj jazyk. „Po hodinovom liečení sú vyšťavené ako po dvojdňovej poľovačke," dodáva chovateľka.
Hladkanie psieho kamaráta ich nebolí
Počas leta psy oddychujú. Prekáža im totiž teplo a strácajú srsť. „Chodia plávať a naberať novú energiu do prírody," vysvetľuje chovateľka Zuzana Merašická. Jej psí liečitelia majú za sebou namáhavé obdobie.
Pomáhali deťom v Detskom integračnom centre v Topoľčanoch, aj priamo v domácnostiach. Liečili deti, ktoré majú pohybové problémy a ktorým hýbanie končatinami spôsobuje bolesť. Pri hladkaní psa bolesť necítia, preto sa ich chcú dotýkať celými rukami. „Pes má vyššiu teplotu ako človek, detské ruky sa tým ľahšie otvoria," vraví majiteľka psov.
Zvláštnym cvičením je kŕmenie jogurtom, pri ktorom deti skúšajú pevne držať predmety. „Dieťa chce nakŕmiť psa samo. Netuší, že práve precvičuje stuhnuté šľachy. V tom je zvláštnosť kanisterapie. A pes je za jedlo vďačný."
Psy dokážu pomôcť aj detským dysgrafikom či dyslektikom. „Takéto deti sa boja čítať pred dospelými. Psa však považujú za kamaráta a čítanie pred ním im nerobí žiadny problém," vraví Merašická.
Pomáhajú súdom
Psí liečitelia dokážu rozuzliť aj súdny proces, v ktorom je svedok malé dieťa. Metóda takéhoto využívania psov je zaužívaná v zahraničí, na Slovensku sa použila v Košiciach. Aj tu platí, že dospelý sa nedozvie nič, ale pes všetko. Dieťa totiž opisuje svoju traumu psovi, ktorému dôveruje. „Počas výsluchu dieťa psa hladká a práve to mu otvára dušu," dodáva Zuzana Merašická.