TOPOĽČANY. Najvzácnejší dokument topoľčianskeho archívu má 633 rokov. Je ním list Ľudovíta I., v ktorom kráľ vyníma Bánovce nad Bebravou spod právomoci kastelána Uhrovského hradu a ponecháva mešťanom v slobodnom užívaní ich role, lúky, pasienky, rybníky a lesy.
„Privilégium ako také sa nezachovalo a jediný nepriamy dôkaz o tom, že Bánovce boli slobodným kráľovským mestom, je tento mandát," hovorí riaditeľka Štátneho archívu v Topoľčanoch Oľga Kvasnicová o listine z roku 1376.
Bánovské dokumenty sa dostali do archívu začiatkom päťdesiatych rokov, v čase formovania okresných archívov. „Našli sa v Mestskom dome v Bánovciach. Väčšinou sa opatrovali na notárskych úradoch, potom na národných výboroch. Prví archivári cestovali po obciach a prehľadávali povaly súkromných domov bývalých richtárov."
Topoľčianske dokumenty zhoreli
V archíve sa nachádza množstvo dokumentov napísaných v latinčine, nemčine, maďarčine, ale aj v starej slovenčine. Tie najstaršie sa týkajú zväčša Bánoviec nad Bebravou, pretože topoľčianske dokumenty pravdepodobne zhoreli pri požiaroch, ktoré postihli mesto v 17. a 18. storočí.
„Jediná zachovaná staršia listina v našom archíve je od cisára Karola VI. z roku 1723, ktorou udeľuje mestu Topoľčany právo ôsmeho jarmoku na deň svätého Gregora, VII. pápeža," vysvetľuje riaditeľka.
Vzácnosťou v archíve je aj bánovská mestská kniha z rokov 1551 - 1719. Obsahuje zápisy o riešení majetkovo-právnych záležitostiach mešťanov. V knihe sú zaznamenané právne úkony urobené pred richtárom a radou mesta Bánovce a týkajú sa najmä kúpy domov a pozemkov.
„Je to vlastne úradovanie mesta za dve storočia. Sú v nej aj rafinované svadobné a predsvadobné zmluvy. Takisto sa zo zápisov dá zrekonštruovať topografia mesta, pretože všetky domy, ktoré si predávali, sú presne lokalizované, sused sprava, sused zľava. Zaujímavý a cenný je aj zápis o tureckom plienení v Bánovciach v septembri roku 1663."
Bádatelia a žiadatelia
Do archívu chodia podľa Oľgy Kvasnicovej dve skupiny ľudí. Bádatelia, ktorých zaujíma história a žiadatelia hľadajúci náhradu za vlastné stratené dokumenty.
Tento rok vybavili už takmer 1000 žiadostí. „Ľudia strácali, strácajú a budú strácať dôležité dokumenty. Obracajú sa na nás najčastejšie o vyhľadanie pozemno-knižných záležitostí, stavebných a kolaudačných povolení, ale aj maturitných vysvedčení, keď chce ísť niekto ďalej študovať a nemôže ho nájsť, prípadne odchádza do dôchodku."
Najviac žiadostí mali archivári po revolúcii 1989. „Po prijatí zákonov o reštitúciách a rehabilitáciách vyhľadalo archív množstvo ľudí, ktorí potrebovali dokumenty k znovuzískaniu majetku. Mnohým sme v tomto období pomohli," spomína archivárka s 35-ročnou praxou. Už dva roky sa zaoberá sprístupňovaním zaujímavého cirkevného fondu.
„Je to množstvo dokumentov od roku 1617 až po rok 1980, bez akéhokoľvek usporiadania. Nájdu sa v ňom aj listy Jozefa Hollého, autora hry Kubo, Jozefa Ľudovíta Holubyho, uznávaného botanika, listy Štúrovej matky a brata. Je to mravčia práca, ktorá vyžaduje tvorivosť i znalosť histórie. Archivári si občas hovoria, že archivár bez historika prežije, ale historik bez archivára ťažko," dodala riaditeľka s úsmevom.
