ŠAĽA. Mestská tepláreň v Šali buduje na pozemkoch bývalého letného kúpaliska, ktoré prešli do vlastníctva mesta od akciovej spoločnosti Duslo, geotermálny vrt. Jeho energiu chce využívať na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody.
Výsledky budú do konca roka
„Základný vrt je v hĺbke 34 metrov. Dodávateľ postavil malú vrtnú súpravu na vybudovanie základovej dosky pre vrt. Následne sa vybudovali základy pre veľkú vrtnú súpravu," hovorí riaditeľ MeT-u Karol Mikloš. Do konca roka očakáva výsledky, ktoré určia teplotu a hĺbku vody. Podľa geotermálneho prieskumu sa navrhla hĺbka vrtu až do 1800 metrov s možnosťou prehĺbenia.
„Ak by sme nedosiahli požadované parametre, čiže odhadovanú výdatnosť 12 litrov za sekundu bez čerpadla, 15 litrov s pomocou čerpadla a teplotou medzi 70 - 75 stupňov, nastúpila by druhá fáza, v ktorej by sa vŕtalo až do hĺbky maximálne 2100 metrov," vysvetľuje konateľ MeT-u.
Na odvŕtanie geotermálneho prieskumného vrtu vyhlásili medzinárodnú súťaž, oslovili spoločnosti zo Slovenska, Poľska, Česka, Rakúska a Maďarska. Podklady odovzdali tri spoločnosti, maďarská, slovenská a česká. Výberová komisia odporučila ako víťaza spoločnosť z Maďarska Vikuv, pre najlepšiu cenu a všetky splnené podmienky. Podmienky boli podľa Karola Mikloša dosť tvrdé.
„Jedna z nich bola tá, že musia pri vrte garantovať teplú vodu, ak by nebola, neuhradili by sme im náklady. Brali na seba obrovské riziko, ale išli do toho, preto sme tomu verili aj my. Rozhodnutie bolo o to jednoduchšie, že robili už vrt aj v Galante a okolí, čiže poznajú prostredie. Druhou podmienkou bolo zabezpečenie aj montáž technológie formou subdodávateľov," hovorí konateľ.
Budú sa uchádzať o grant
Teplú vodu vyťaženú zo zeme cez výmenníky tepla použije MeT na vykurovanie. Zvyšnú energiu by chceli v budúcnosti tiež využívať, pomocou tepelných čerpadiel a kogeneračnej jednotky. Na to sú však potrebné ďalšie financie, ktoré spoločnosť plánuje čerpať z eurofondov.
„V prvej etape by mala vzniknúť úspora plynu zhruba 30 percent. V druhej etape, do ktorej sa pustíme až vtedy, ak by sme boli v uchádzaní sa o grant úspešní, by sme ušetrili ďalších 40 percent plynu," vraví konateľ.
V prípade dostatočnej výdatnosti geotermálneho zdroja počíta mesto s jeho druhotným využitím.
„Revitalizujeme, prípadne nanovo vybudujeme kúpalisko. Projekt bude mať širší záber - rekreačno-športové využitie," povedal prednosta mestského úradu Ladislav Gáll.
Cenu za geotermálnu energiu si Karol Mikloš zatiaľ netrúfol odhadnúť. Mala by však byť podľa neho stabilizovaná a nezávislá od pohybu ceny plynu na trhu.
„Predpokladané investičné náklady v hodnote približne 2 miliónov eur sú rozpočítané na dvanásť rokov, kým sa nesplatí úver, cena pravdepodobne neklesne. Ale je predpoklad, že plyn bude drahší a čím viac bude na cene stúpať, tým väčší rozdiel, respektíve zisk uvidia obyvatelia. Cena by mala byť spočiatku stabilizovaná, neskôr očakávame jej zníženie."
V Galante využívajú energiu už 10 rokov
Myšlienka náhrady zemného plynu obnoviteľným zdrojov energie vznikla pred šiestimi rokmi. Pre neustále sa zvyšujúce ceny plynu sa predstavitelia mesta rozhodli hľadať alternatívne cesty.
„Plyn je dobrý, ale jeho nevýhodou je, že je dovážaný. Všetci si pamätáme krízu zo začiatku januára, ktorú už niektorí prognostici predpovedajú aj na budúci rok. Preverovali sme aj biomasu, slnečnú či veternú energiu a vylučovacími krokmi a analyzovaním pre a proti sme sa dostali až ku geotermálnej energii. Inšpirovali sme sa aj Galantou, v ktorej takýto projekt funguje už niekoľko rokov," objasňuje Mikloš.
Podľa konateľa spoločnosti Galantaterm Zoltána Horvátha vykurujú v Galante sídlisko Sever a Nemocnicu sv. Lukáša. „Sme spokojní so všetkými technickými záležitosťami. Geotermálnu energiu sme využili v 97-percentách a zvyšok sme dokurovali zemným plynom."
To, že sa Šaľa nachádza na území Podunajskej panvy, pod ktorou je obrovské podzemné ložisko geotermálnej vody, potvrdil aj geológ Ondrej Franko. Je zostavovateľom Atlasu geotermálnej energie Slovenska, do ktorého sa možno onedlho zapíše aj Šaľa.
Sú aj prírodné zdroje vyčerpateľné? „Prírodné zdroje sa stále dopĺňajú dažďami. Ale aj tak sa môže všetko raz vyčerpať, preto je dôležité vedieť rozumne hospodáriť. Pri posudkoch geológovia prepočítavajú mieru únosnosti, je hranica, pri ktorej sa nepovolia ďalšie vrty. Ak áno, voda sa bude musieť spätným vrtom púšťať aj naspäť," vysvetľuje konateľ MeT-u.
Zemný plyn vo Veči sa nahradí biomasou
MeT Šaľa, ktorej stopercentným vlastníkom je mesto Šaľa, momentálne prevádzkuje dve kotolne. Energia z vrtu sa bude využívať v centrálnej kotolni v mestskej časti Šaľa.
V kotolni v mestskej časti Veča, na druhom brehu Váhu, uvažujú o nahradení zemného plynu biomasou.
„V meste sú ešte dve centrálne kotolne spoločnosti Menert- Therm. V jednej kotolni spaľujú drevnú štiepku, v druhej slamu."
