TOPOĽČANY. Anglicko, Alžírsko, Čína, Francúzsko, Španielsko, Nemecko, Vietnam, Česká republika, Taliansko a Maďarsko sú rodné krajiny detí, ktoré študujú na topoľčianskych základných školách.
Jeden chce byť doktor, druhý futbalista
Pred šiestimi rokmi prišiel na Gogoľovu školu Nguyen Than Hung. Pre vietnamského chlapca boli začiatky ťažké, pretože neovládal slovenský jazyk. Dnes patrí slovenčina medzi jeho obľúbené predmety. Školu úspešne reprezentuje vo futbale, neskôr by sa tomu chcel venovať aj profesionálne.
„Voláme ho Andrej, pretože aj rodný list už má na toto krstné meno. Prijali sme ho do prvého ročníka, keď sa mu po roku zlepšil jazyk, prešiel do piateho. Dorozumievali sme sa rôznymi spôsobmi, používali sme slovník alebo sme si kreslili veci, ktoré sme nevedeli," povedala učiteľka Emília Čuháková."
„Aj s jeho bratrancom Nguyen Anh Ngoc - Miroslavom sú veľmi šikovní chlapci. Slovenčinu zvládajú lepšie ako niektorí naši žiaci. Sú to inteligentné deti, ktoré dosahujú výborné výsledky," dodala riaditeľka školy Soňa Kytnerová. Vietnamskí chlapci príčinu príchodu ich rodičov na Slovensko nepoznajú. Topoľčany si obľúbili a do Vietnamu chodia iba na prázdniny. „Keď budem veľký, chcel by som byť doktorom. Ocino mi povedal, že sa musím dobre učiť, keď chcem liečiť ľudí," povedal úprimne Mimi, ktorý má z predmetov najradšej cudzie jazyky.
Jazyk čísiel je rovnaký na celom svete
Tým, že sa do škôl dostávajú aj žiaci iných národov, do školských vzdelávacích programov sa zaradila aj multikultúrna výchova. Využila ju Základná škola Škultétyho.
„Mali by sme v rámci nej rešpektovať zvláštnosti a tradície detí, ktoré na našu školu prišli. Slovenským žiakom sa rozšíri obzor, prostredníctvom nej sa stretnú priamo s ostatnými kultúrami," povedala riaditeľka Mária Bezáková.
Cieľom multikultúrneho projektu bude predstaviť jednotlivé krajiny formou oblečení, prezentácie kníh, prípravy tradičného jedla a prednesom básní či piesní vo svojej reči. „Určite sa chystáme v rámci projektu urobiť nástenku, ktorá by predstavovala pestrosť kultúr. Chceli by sme ňou tiež poukázať na humánnosť, že sme ľudia, ktorí sú schopní vnímať kultúru iných štátov."
Nástenku zostavia dvaja čínski súrodenci Xinjei Jin a Xinpei Jin. Na základnú školu prišli pred tromi rokmi obaja bez znalosti slovenčiny. V matematike boli vraj dobrí, pretože jazyk čísiel je podľa riaditeľky rovnaký na celom svete. „Zapísali sme ich do 4.ročníka a celý prvý rok sa učili po slovensky. Spočiatku nechceli komunikovať so svojimi spolužiakmi, ale postupne sa rečová bariéra prelomila," vysvetlila Bezáková.
„Na Slovensko som prišla preto, lebo tu žije celá moja rodina. Hoci sú Topoľčany asi desaťkrát menšie ako Šanghaj, deťom Čína veľmi nechýba. Raz do roka tam chodíme na dovolenku," povedala pani Jin.
