Hra Pivný turista sa stala diváckym hitom na festivale Divadelná Nitra. Keď si počas predstavenia v Nitre herci stiahli trenky a hrali zneuctenie vlajky, zopár ľudí odišlo a herci utŕžili aj pivom medzi oči.
NITRA. Hovoria im pivní turisti. Zvyčajne priletia na víkend s lacnou spoločnosťou, sú hluční, vulgárni a v krčmách vypijú hektolitre piva. Nedaj bože, ak sú to navyše futbaloví fanúšikovia Manchesteru United. Práve do takých typov sa prevtelili divadelníci Matijs Jansen a Walter Bart. V roku 2005 založili s priateľmi v Rotterdame divadelnú skupinu Wunderbaum. Svoje projekty realizujú v špecifických priestoroch a riešia extrémne polohy našej spoločnosti. Hra Pivný turista, ktorú hrajú od minulého roka v rôznych mestách Európy, sa stala diváckym hitom na festivale Divadelná Nitra. Keď si počas predstavenia v Nitre herci stiahli trenky a hrali zneuctenie vlajky, zopár ľudí odišlo a herci utŕžili aj pivom medzi oči.
Ako vzniklo toto predstavenie?
„Dostali sme pozvanie na Ukrajinu, aby sme tam vytvorili nejaké predstavenie. Zaujímalo nás, ako vnímajú západniari východnú Európu. Chceli sme zistiť, či medzi nimi vzniká konflikt dvoch kultúr a pýtať sa ľudí na európsku identitu. Tiež sme sa chceli niečo dozvedieť o stereotypoch. Rozhodli sme sa teda, že sa zahráme na fanúšikov Manchesteru United," povedal Matijs. „Takmer každý ich výrok na adresu Východoeurópanov je provokujúci, ale oni si neuvedomujú, ako hlúpo to pôsobí. My cez nich ukazujeme, že je veľa Západoeurópanov, ktorí myslia podobne," dodal Walter.
Ako ste to zistili?
„Na Ukrajine sme mali veľa rozhovorov s rôznymi ľuďmi, od futbalových fanúšikov z tímu, cez študentov na univerzite až po dôchodkyňu. Zisťovali sme, čo si myslia o Európe a či vlastne chcú byť súčasťou Európskej únie, aký k nej majú vzťah," hovorí Matijs.
Z opačného, britského tábora, máte tiež skúsenosť?
„V prípade britských fanúšikov sme používali vlastnú fantáziu, pretože o nich je známeho toľko, že sme si to mohli dovoliť. Na identitu fanúšika Manchesteru United sa nabaľujú ďalšie identity; je aj Britom, Európanom a tak ďalej. To všetko sa snažíme do predstavenia zahrnúť. Fanúšik, ako ho vnímame, je obeťou systému, v ktorom žije," vraví Walter. „Snažia sa pôsobiť ako chuligáni, ale v podstate sú to skôr takí opatrní, bojazliví chlapi, ktorých treba ochraňovať. Futbaloví fanúšikovia sú všade rovnakí, je jedno, či sú holandskí, slovenskí alebo ukrajinskí," doplnil Matijs.
„Takýto fanúšik si vo východnej Európe užíva. Nachádza menej pravidiel, väčšiu slobodu, všetko lacnejšie. V Anglicku je vystavený množstvu zákazov a príkazov, na všetko sú prísne zákony. Naše postavy si predstavujú, aké by to bolo super, keby si východoeurópsky bar, v ktorom práve pijú, kúpili. Mohol by tam lietať EasyJet s turistami, ako sú oni. Sila primitívnosti v umení je v tom, že môžeme cez dvojicu Dave a Dave povedať veci priamo. Prízemný humor využívame na to, aby sme mohli hovoriť o vážnych veciach." Walter hovorí: „Naše postavy si vôbec neuvedomujú, že keby naozaj urobili to, o čom hovoria, tak by svoju zábavu zničili. Už by si nemohli užiť autenticitu, ktorá ich tam priťahuje. Čo by vo východnej Európe získali, bolo by také isté ako
to, z čoho zo západnej Európy utekajú."
Podľa Wlatera sú futbaloví fanúšikovia v ich podaní veľkí sexisti. "Fantazírujú o tom, že Východoeurópanky sú veľmi dobré v orálnom sexe, dokonca si to vysvetľujú ich genetickou danosťou. Lenže fakt je, že tento názor majú mnohí ďalší západní Európania, či už jednoduchí ľudia, alebo intelektuáli. Prečo? V Amsterdame je veľa ľahkých žien a prostitútok napríklad z Ukrajiny."
Ako vnímate reakcie?
Matijs: „Pracujeme s publikom, pýtame sa ho na jeho krajinu a nechávame ľudí rozprávať. Scenár bol vystavaný na základe ukrajinského výskumu a ten je pevný. Keď prídeme do inej krajiny, spravíme si malý prieskum. Udáme si niekoľko bodov a naozaj podľa nich potom improvizujeme. Veľký rozdiel vidíme v nacionalistických témach. Keď napríklad v niektorej západoeurópskej krajine spievame hymnu alebo sa pohrávame so symbolom vlajky, ľuďom je to samozrejmé. Ale čím ideme východnejšie, tým viac to pre ľudí znamená a prejavujú svoju národnú hrdosť." „Keď sme hrali v Bulharsku a na Ukrajine, ľudia sa pri hymne normálne postavili, dali ruku na srdce a začali spievať. V Holandsku alebo Nórsku ich to vôbec netrápilo," vysvetlil Walter. „A negatívne reakcie? V Bulharsku akoby boli prekvapení z toho, čo všetko o nich
vieme. To môže vytvárať problémy, lebo ľuďom zasahujeme do ich jadra, do vedomia. V Anglicku asi nebudeme hrať v tričkách fanúšikov tak ako inde, musíme našu hru prispôsobiť miestnym pomerom. Tam nás veľa ľudí môže vnímať tak, že urážame fanúšikov." „Lebo ich naozaj zobrazujeme ako debilov," dodal Matijs.
Čo sa dá robiť, aby futbaloví fanúšikovia neboli sprostí?
„Každý je v princípe futbalovým fanúšikom. Hlúposť súvisí s tým, že ľudia sa zoskupujú a v skupine sa hlúposť vždy začína navonok prejavovať," hovorí Matijs. „V divadle však ide o intelektuálne občerstvenie. Keď ho chcem, idem radšej do divadla, lebo také niečo na futbalovom zápase nepocítim." „V Holandsku chodí do divadla čoraz menej ľudí. Keďže aj my ich chceme pritiahnuť, hráme v rôznych lokalitách a vymysleli sme si koncept tak, aby sme mali k ľuďom čo najbližšie. Preto hráme v bare. Na Slovensku sme si všimli, že ľudia dosť chodia do divadla," doplnil Walter.
Veľa cestujete. Aká je vaša charakteristiku Európana?
„Ja som si nikdy nemyslel, že by nejaká európska identita mala existovať, alebo že existuje. To sa mi len potvrdzuje. Ale keď ste v Amerike, predsa sa len cítite ako Európan," hovorí Matijs. Walter si zas cestovaním uvedomil, že Európa sa formálne zjednocuje. Ulice sú rovnaké, hlavné mestá tiež. To je potvrdenie európanstva. A to je podľa neho škoda.
Holandskí herci Matijs Jansen a Walter Bart podali špičkové výkony. FOTO: HENRICH MIŠOVIČ
Niektoré odvážne situácie mnohí nepochopili, herci v Nitre dostali aj pivom medzi oči. FOTO: CTIBOR BACHRATÝ
Frankie´s Club v Nitre bol výborným prostredím pre hru Pivný turista. FOTO: CTIBOR BACHRATÝ
Autor: Eva Andrejčáková