NITRA. Tie najlepšie scénky niekdajšej komickej dvojice Miloslav Šimek - Luděk Sobota rozosmiali divákov Starého divadla Karola Spišáka. Humoristický program s pesničkami Ze Soboty znovu na Šimka do Nitry, Šale aj Handlovej priniesla nitrianska recesistická spoločnosť Povalač.
Bál sa, že ako výpravca zrazí vlaky
O Luďkovi Sobotovi je známe, že je napriek svojmu suverénnemu výkonu trémista. „Som povahou introvert. V škole o mne takmer nebolo počuť, ale na druhej strane som na spolužiakov i učiteľov pôsobil komicky. Najprv nechtiac, ale moja triedna učiteľka to vo mne vypozorovala a sama ma neskôr nabádala, aby som decká bavil, nech sa cez prestávky nebijú alebo nešmýkajú po chodbách," priznáva herec. „Za to som mohol ja jediný dojedať desiatu ešte na začiatku hodiny. A ako som takto pred spolužiakmi vystupoval, prekonával som vlastne sáme seba. Ale myslím si, že väčšina dobrých hercov má trému, je to vlastne určitá zodpovednosť - u komika v tom, aby ľudí rozosmial a pobavil."
Po základnej škole odišiel Luděk študovať na strednú dopravnú školu. „Neskôr som sa zľakol, že by som mohol ako výpravca zraziť vlaky, tak som po škole radšej skúsil divadelnú fakultu. Prijali ma na druhý raz."
Manželku zbalil na kabát a grog
Okrem pôsobenia v divadle natočil Luděk Sobota mnoho skvelých filmov. Geniálne stvárnil napríklad postavu nesmelého Františka Koudelku vo filme Jáchyme, hoď ho do stroje. „Hral som tak trocha sám seba. Bol som dosť dlho nesmelý. Keď som bol už známy v celej republike, som tú nesmelosť odbúraval, najmä keď som balil kočky. Zrazu mi to išlo celkom ľahko, predtým mi to nešlo vôbec," spomína Luděk. „Balil som aj Slovenky, tie sú veľmi pekné. Dokonca aj moja manželka Adriana je asi z desatiny Slovenka a trochu aj Maďarka. Pochádza z Prahy, ale jej prababka mala maďarské priezvisko, pradedko bol Slovák a žili v Bratislave."
Herec sa s manželkou zoznámil pri natáčaní filmu Hodinářova svatební cesta Korálovým mořem, kde Luděk hral hodinára a Adriana robila klapku - bola totiž na praxi z filmovej školy. „Strašne sa mi zapáčila. Bola vtedy zima a ja som jej požičal kabát. Potom som ju pozval na grog, aby sa zahriala. A teraz jej už tie kabáty kupujem sám," hovorí herec, ktorý má najkrajšie spomienky na natáčanie filmu Jen ho nechte, ať se bojí. „Bola tam úžasná atmosféra, hral tam Slávek Šimek, Peter Nárožný, Láďa Menšík aj Helenka Vondráčková. Boli sme skvelá partia."
„František Koudelka" verí vešteniu
Jeho František Koudelka sa vo filme riadil kondiciogramom. Verí na podobné veci aj sám herec? „Ale áno. Raz som bol dokonca aj za veštcom. A moja svokra veľmi dobre vykladá karty, ale podozrievam ju, že keď veští príbuzným, trochu nám nadŕža. Keď by to malo byť zlé, ani nám to nepovie. Raz sme mali hrať s naším divadlom v Austrálii a ona nám pol roka predtým vyveštila, že tam nepôjdeme. Skutočne sme tam potom necestovali, lebo som musel v termíne dotočiť film Jěšte větší blbec, než sme doufali," dodal Sobota.
So Šimkom tvorili komickú dvojicu 15 rokov. Podľa neho bol Šímek geniálny manažér aj dobrý kamarát. „Až do chvíle, keď som mu povedal, že už s ním nebudem hrať. Naštval sa skoro na celý zbytok svojho života. Napísal som totiž s Vladislavom Smoljakom hru pre Semafor, ktorá bola natoľko dobrá, že ju nechceli. Šimek v nej nehral. V Semafore ju nechcel ani komunistický riaditeľ, ani sám Slávek, lebo by to bola konkurencia vo vnúti podniku," spomína Sobota. „Riaditeľ mi dal nôž na krk - buď budem hrať v Semafore so Šimkom, alebo vôbec nie. Bol som mladý a málo taktický, tak som to odmietol a v roku 1987 som odišiel. Asi pol roka pred smrťou ma Slávek ohlásil, či by sme s našimi starými scénkami znovu necestovali po republike, ale už k tomu nedošlo."
Na slovenskom turné si teraz Šimka zahral Petr Jablonský. „Nielenže dobre napodobňuje jeho hlas, ale to herectvo ide aj z jeho vnútra," pochválil kolegu komik.
Oholil sa kvôli vystúpeniam
Svoje povolanie Luděk Sobota považuje skôr za poslanie a je rád, že sa mu stále v ňom darí. Čoraz viac sa však prikláňa k vážnejším úlohám. „V poslednej dobe sa venujem budhizmu, joge a v rámci nich hodnotím svoj doterajší život. V jogínskej filozofii je cesta rozvíjania a cesta návratu. Ja som už na ceste návratu," vysvetľuje herec. „Ale som rád, že tú cestu rozvíjania som mal spojenú s komikou. Cesta návratu je už vážnejšia, človek sa obracia k Bohu a pripravuje sa na smrť. Síce sa pritom smejem, keď to hovorím, ale je to natoľko vážne, že práve preto postupne opúšťam tie komické roly."
V súčasnosti Sobota dotočil seriál Okresní přebor, kde hrá vážnu úlohu. Bude to vraj prekvapenie aj pre českého diváka. Predtým hral seriózneho primára vo filme Chyťte doktora, dva roky preto nosil bradu a fúzy. „Teraz som sa oholil len kvôli vystúpeniam na Slovensku. Ale manželke sa to zapáčilo, tak sa opäť nechám zarásť."
Na hrade si zabudol okuliare
Obľúbený herec sa udržiava vo forme cvičením aj stravou. „Dnes som ale necvičil, lebo v izbe nebol dostatočný priestor. No bol som sa prejsť vo vašom krásnom parku a na hrade. Zabudol som si tam okuliare, a keď som si šiel po ne, nejaký muž ma začal fotiť a vtedy som si uvedomil, že som oholený a nemám slnečné okuliare. Bol som málo maskovaný," smeje sa Sobota, ktorému od návštevy Indie zachutila exotická strava. „Odvtedy mi žena musela variť takéto jedlá. Teraz si už občas dám aj mäso, ale tu v Nitre som v čínskej reštaurácii ochutnal výborné bezmäsité budhistické pôstne jedlo," dodal herec.