NITRA. V minulých dňoch narodeniny oslavovala spisovateľka Marína Čeretková - Gállová. Bývalá redaktorka, rozhlasáčka, ale aj vychovávateľka či kultúrna pracovníčka sa dožila 78 rokov.
Dostojevský ju šokoval
Narodila sa v Zbehoch v početnej rodine, kde otec pracoval ako cementársky majster a matka bola domáca. „Čo si pamätám, bolo nás 9 detí, ja najstaršia, ale sestra tvrdí, že 14, o čom som nevedela, keďže som z domu odišla skoro. Neviem, kde sa to vo mne nabralo, ale už odmala som rada recitovala a čítala. Ako gymnazistku ma šokoval Dostojevský - z jeho opisu biedneho života detí či prostredia prostitútok som bola celkom vynáčená, keďže som pochádzala z religiózneho prostredia," spomína spisovateľka, ktorá maturovala na kláštornom gymnáziu u Vincentiek.
Zo školy ju vyhodili
Ako gymnazistka vyhrala celoslovenskú recitačnú súťaž, za odmenu cestovala na Prvý festival mládeže do Budapešti. To zavážilo pri prijímacích pohovoroch na Filozofickú fakultu UK v Bratislave. Už v 2. semestri ju zastihli „čistky". „Neskončila som ani prvý ročník, chýbali mi dve skúšky, a už ma vyhodili. Na školu chodili anonymy, že som nevyrovnaná s náboženskou otázkou a že otec vykorisťuje robotníkov. Jeden rok som si preto odkrútila v odevných závodoch v Hlohovci. Školu som však chcela dokončiť - vedela som, že vzdelanie bude moje jediné veno," otvorene priznáva Čeretková Gállová. Napriek vynikajúcemu odporúčaniu závodu ju vzali späť až na druhý pokus. „Naraz som robila druhý ročník aj dve chýbajúce skúšky z prvého. Po štúdiu som získala titul promovaného filológa. V štvrtom ročníku som sa stihla vydať za akademického maliara Tibora Gálla a v deň, keď som mala mať štátnice zo slovenčiny, sa mi narodila dcéra Juliana. Keď ma promovali, dcérka už mala tri mesiace, vo fusaku cestovala do Bratislavy so mnou," spomína pani Marína, ktorá sa za mužom presťahovala do podnájmu do Košíc.
Dcéra sa narodila na chodbe
Na pobyt v nemocnici nemá príjemné spomienky. Muž bol už vtedy na vojne a ona bola na všetko sama. „Žena z dediny vrešťala od bolesti, tak brali tú, na mňa sa vykašľali. Nebolo miesta, tak som rodila na provizórnej posteli na chodbe. Po pôrode nastali komplikácie, lekár sa však smial, že do druhého pôrodu sa mi to zahojí," hovorí spisovateľka, ktorá dcéru Julianu dodnes volá Nanaša. Ako malá sa sama predstavovala Nana, k tomu slovko naša a nové meno bolo na svete. „K druhému dieťaťu sme sa ani nedopracovali, muž sa so mnou rozviedol, keď som ho najviac potrebovala. Po materskej dovolenke som umiestenku kamsi na koniec sveta ignorovala a začala som pracovať v rozhlase ako redaktorka literárnej redakcie, hrala som tu aj v rozhlasovom dramatickom krúžku a šéfovala časopisu Realita. Bola som nestraníčka a svoje názory som vyjadrovala nediplomaticky. Nečudo, že už piate číslo Reality stopli a mňa z rozhlasu vyhodili," hovorí Čeretková - Gállová. A keďže manžel vraj chcel byť kádrovo čistý, nechal ju a vzal si inú. „Rovnako dopadla aj moja dcéra. Vydala sa za Karola Farkašovského, moderátora televíznych novín, s ktorým sa neskôr pre inú ženu rozviedla. Môj vnuk Michal Farkašovský na JOJ-ke moderuje Krimi noviny, robí v rozhlase a ešte na ranči chová kone. Keď sa pred rokom ženil, viete si predstaviť, aké príjemné bolo pre mňa stretnutie s bývalým mužom, zaťom a jeho novou ženou."
Čaká ju operácia srdca
Od 70. rokov sa spisovateľke na päty lepila smola. Nikde nemohla zohnať dobrú prácu, mala len chvíľkové zamestnania ako kultúrna referentka v odevných závodoch či v mestskom ústave národného zdravia v Košiciach. „Keď sa dcéra uchádzala o štúdium na Filozofickej fakulte, do materiálov o rodičoch som do kolonky matka musela napísať Mária Gállová, domáca, aby som jej nezničila budúcnosť. Keď sa Juliana vydala, nechala som mladým jediné moje „odškodné" po rozvode - byt v Košiciach a presťahovala som sa do Nitry."
V dvojizbovom byte na Párovciach býva spisovateľka sama. Ako tvrdí, už ani ten byt nie je jej, patrí dcére. „Viete, nechcem jej robiť starosti. Mám problémy s cievami a srdcom a keď tu náhodou padnem a zomriem, nech je to vysporiadané. Moja mama zomrela pomerne mladá, 56-ročná, ale ja len žijem a žijem, sama tomu neverím," usmieva sa pani Marína. O zdravie sa vraj príliš nestará, ale od 70 rokov chodí po doktoroch. Teraz ju čaká operácia chlopne, ale smrti sa nebojí. „Na operáciu som síce príliš nechcela ísť, bojím sa však, že ak nepôjdem, môžem nedôstojne zomrieť niekde na ulici. Prežila som operáciu hrubého čreva, je to už 6 rokov. Zhubný nádor mi objavili náhodou, ale všetko prebehlo hladko, ani na ožarovanie som nechodila." Pre problémy s cievami na nohách lekári spisovateľke zakázali jesť zeleninu, čo rastie nad zemou. Prilíš je to nevadí, chýba jej však najmä kapusta, ktorú by vraj dokázala jesť vo dne - v noci. Inak si dá rada hríby, syry a mäso, najmä kuracie a rybacie.
Knihy bez šťavy nečíta
Keď má chuť a čas, pani Marína rada navštevuje kultúrne a spoločenské podujatia. Ako literátka často berie do rúk knihy, v poslednom čase sa vracia ku klasike - Čechovovi, Saroyanovi, Čapkoi, rada číta Aytmatova, Bunina, Chrobáka, aj súčasníčku Paulu Jelínkovú Sabolovú. „Čítam najmä dobrú literatúru, trápi ma, keď je kniha len slohovou úlohou. Som háklivá na každé slovíčko, najmä na hnusnú slovenčinu, ktorú možno dnes bežne nájsť v knihách aj v iných médiách. Keď ma kniha nestrhne, keď vety nemajú šťavu, nečítam," prezrádza autorka desiatok románov, noviel a rozhlasových hier. Za svoju tvorbu získala viacero cien, medzi inými ja Cenu ministra kultúry a Cenu mesta Nitry za celoživotné dielo. Napriek tomu žije zo smiešnej penzie. „Od 70. rokov som nemala poriadnu robotu, platy boli malé a na všetko som bola sama.Aj teraz nedávno som poslala do Spolku slovenských spisovateľov rukopis, ale peniaze na vydanie ani sponzora si zháňať nebudem," tvrdí spisovateľka. „Poznám vplyvných ľudí, no prosiť už nechcem, v živote som sa ponižovala dosť. Život je taký, aký sme si ho spravili. Keby som bola lichotila, prikyvovala, prevracala kabáty alebo riešila problémy cez postele, možno by som bola dnes inde. Ale nič neľutujem," dodala Marína Čeretková Gállová.
Čeretková - Gállová je autorkou desiatok noviel, románov a rozhlasových hier.
V Baku v roku 1967 s delegáciou československých spisovateľov.
Spisovateľka (v popredí) v roku 1957 preberá na promócii diplom Filozofickej fakulty UK v Bratislave.
