Srdciari z Nitry boli v Chorzówe pri tom

„Haló, haló, počujeme sa,“ zvykol štartovať náladu s mikrofónom pri ústach na každom výjazde za reprezentáciou nepísaný šéf partie futbalových nadšencov Pavol Šlosár. Zmeska to bola v autobuse pritom vždy zaujímavá, chlapi aj chlapci z Nitry, Zlatých Moraviec, Golianova, Lapáša, Veľkého Cetína, Ivanky, Hrnčiaroviec či naposledy aj Palárikova videli všetkých päť domácich vystúpení Slovenska, cestovali aj do Prahy a Chorzówa. Veľká slovenská zástava s nápisom Nitra, ktorú zošil Miško Bandžák, bola ich poznávacím znakom. Na prvý zápas proti Severným Írom sa tlačili dvanásti v dodávke, ako rástla chuť Slovákov, rozširoval sa aj „nitriansky“ fanklub, do Prahy sa už viezli prvý raz luxusným Manom a o dobrú náladu sa starali aj mladí Furmani Maťa Galgócziho s basou, husľami a harmonikou. Hoci po prehre so Slovinskom veril reprezentácii málokto, nitrianska partia si cez viceprezidenta zväzu Štefana Sapára objednala lístky aj do Poľska. Veľkú postupovú vieru dokumentovali v stredu prevažne priaznivé výsledky v tradičnej dvojeurovej tipovačke, až pätnásti (!) uhádli správny výsledok 0:1. Delenie po deväť eur medzi víťazov nemalo význam, dobre naladení chlapi si preto ešte na poľskej strane odsúhlasili navýšenie daru pre deti v detskom domove na Chrenovej o vyzbieraných 140 €. Symbolický základ postavil pred týždňom proti Slovincom Miloš Miškovič, ktorý ako jediný uhádol prehru Slovákov 0:2 proti Slovinsku. „Vymyslite niečo, kam dáme tie peniaze, takáto výhra ma neteší,“ povedal vtedy Miškovič. Bank vtedy ešte v autobuse dorovnávali Marián Ďurovkin, Juraj Sládečka, Pavol Šlosár a Tomáš Áč, pričom sa už aj dohodlo, že už takmer šesťstoeurová suma sa použije na zakúpenie zariadenia, ktoré spríjemní pobyt detičkám v detskom domove na Chrenovej.
O inom, predĺženom, pobyte v Poľsku by naopak vedel rozprávať futbalista Erik Tonkovič. Fanúšik z kategórie „výročákov“ sa išiel o radosť z postupu deliť priamo na trávnik, a hoci sa pýšil dresom Dušana Šventa, ocitol sa v skupinke, na ktorej si svoju silu dokazovala poľská polícia. Rýchly futbalista Palárikova bol vďaka mobilu počas noci na policajnej stanici v spojení s do Nitry sa vracajúcim autobusom, jeho návrat domov pomáhali riešiť aj Viliam Ondrejka a Karol Škula z ViOnu Zlaté Moravce, ktorí prečkali noc v Chorzówe. Erik sa nakoniec cez súd v Krakowe vrátil domov šťastne, rovnaký happyend napísali za svojim kvalifikačným putovaním aj naši reprezentanti. Nitriansky autobus z Poľska má lístky na najbližší zápas zadarmo, určite bude opäť praskať vo švíkoch.

(Autor článku bol tiež hrdým členom siedmich výjazdov za reprezentáciou)