ŠAĽA. Mesto uvažovalo o zriadení novej nocľahárne pre ľudí bez domova na Partizánskej ulici. Proti priestorom, ktoré zvolilo, spísali obyvatelia dotknutej mestskej lokality petíciu. Tú mestské zastupiteľstvo minulý štvrtok na zasadnutí iba prerokovalo a zobralo na vedomie.
Z programu vypustili poslanci nosný bod
Nízkoprahové bývanie malo vzniknúť v jednoposchodovej budove, ktorá kedysi patrila mestskej teplárni. Neskôr, keď prešla do vlastníctva mesta, sa vypracoval plán, ktorý zmenil charakter využitia budovy na nízkoprahovú formu nocľahárne pre bezdomovcov. Projekt prešiel aj stavebným konaním a získal právoplatné stavebné rozhodnutie. Pôvodný zámer mesta bol spustiť prevádzku nocľahárne pre bezdomovcov vo vymedzenom časovom rozhraní, od 1. decembra do 31. marca budúceho roka.
Po tomto období malo v pláne zriadiť v budove centrum pre osamelých rodičov s deťmi.
„Dočasne a za prísneho dozoru by sme ich tam ubytovali, aby sme počas zimy zabránili pod-chladeniam alebo úmrtiam. V priebehu budúceho roka by sme našli alternatívne riešenie. Napríklad jednou z možností by mohlo byť kontajnerové bývanie za železničnou traťou, pri čističke odpadových vôd, smerom na Vlčany," povedal prednosta mestského úradu v Šali Ladislav Gáll pri predkladaní návrhu.
Na podnet poslanca Jozefa Belického sa na zasadnutí mestského zastupiteľstva vypustil z programu nosný bod c, ktorý zahŕňal predložené možnosti. Tým poslanci petíciu iba prerokovali a zobrali na vedomie. Osud bezdomovcov či spokojnosť obyvateľov Partizánskej ulice je zatiaľ nejasná.
Byty by stratili hodnotu
Zámer pomôcť ľuďom bez domova stroskotal aj na nedôvere obyvateľov mestskej časti voči poslancom. Ľudia z Partizánskej ulice predpokladajú, že z dočasného riešenia, ktoré mesto navrhlo, by vzniklo trvalé. Preto začiatkom septembra predložili petíciu spolu s 214 podpismi.
Vyjadrili v nej nesúhlas so zriadením útulku pre bezdomovcov s odôvodnením, že v tesnej blízkosti je husto obývaná oblasť mesta, v ktorej žijú prevažne dôchodcovia. Argumentovali aj tým, že v blízkosti sa nachádza materská a základná škola. Zároveň poukázali na skutočnosť, že zriadením útulku by sa byty v tejto oblasti stali menej hodnotné, až nepredajné.
„Súcitime s nimi, ale ten objekt nie je vhodný pre takýto účel. Bezdomovci tam aj tak stále prebývajú, sedia okolo škôlky, ktorá je blízko. Ale keď ich budú grupovať, bude ich tam ešte viac. Bojíme sa, že keď niekto poruší poriadok a príde opitý, nepustia ho dnu a kde bude? Iba okolo našich obydlí," posťažovala sa Eva Čabová, jedna z iniciátoriek petície.
Problém ľudí bez ubytovania je podľa Rudolfa Kuklovského, vedúceho odboru školstva, sociálnych vecí a kultúry aktuálny a je nutné ho riešiť. „Sú desiatky ľudí bez domova, ktorí teraz cez zimu zostanú na ulici. Ani život týchto ľudí nám predsa nemôže byť ľahostajný," povedal Rudolf Kuklovský.
Dodal, že ľudí v núdzi je potrebné postupne resocializovať, reintegrovať. Zamedziť tomu, aby prišlo k ich úplnému spoločenskému vyčleňovaniu a izolácii. „Na to je treba vytvoriť primerané podmienky - z hľadiska bývania, ale aj z pohľadu odbornej práce s uvedenou skupinou ľudí."
Nocľaháreň na Jazernej nevyhovuje
Šaľa už jednu nocľaháreň má na Jazernej ulici. Pred vyše šestnástimi rokmi ju zriadila a odvtedy prevádzkuje Organizácia sociálnej starostlivosti. Príspevková organizácia mesta poskytuje ubytovanie 11 bezdomovcom, iba mužom za 0,66 eura (20 korún) denne. Sú na prízemí vo štvorizbovom byte, ktorý musia ráno o 8. h opustiť a o 5. h popoludní sa vracajú naspäť. Sú regulovaní prevádzkarom, ktorý má kľúče od vchodu i bytu.
„Nemôžu tam byť v priebehu dňa, lebo sa predpokladá, že si prácu hľadajú alebo sú v práci. Iný režim je v nedeľu, môžu tam byť celý deň, aby si oprali veci," povedal Ľubor Gáll, riaditeľ Organizácie sociálnej starostlivosti. Priestory 4-izbového bytu považuje za nevyhovujúce z hľadiska kapacity a samotného umiestnenia. Riešenia však brzdí nedostatok finančných pro-striedkov na zriadenie nových priestorov. „Novú nocľaháreň by sme uvítali, je nutná ako soľ, pretože pôvodná nevyhovuje po žiadnej stránke. Ale sme radi, že je a môžeme pomôcť aspoň tým, ktorí majú záujem."
Potrebovali by 24-hodinový dozor
S tým, že je nocľaháreň umiestnená priamo v paneláku, nesúhlasia jeho samotní obyvatelia. Už niekoľko rokov spisujú petíciu proti bezdomovcom a žiadajú ich odchod. Majitelia bytov sa zhodujú na tom, že hodnota ich nehnuteľností klesla a majú ťažkosti s odpredaním bytov. Sťažujú sa aj na hluk, ktorý musia trpieť, a neporiadok, ktorý musia upratovať.
„Keď pijú, tak sa bijú. Predvčerom tu bola sanitka, pretože jeden padol zo schodov a rozbil si hlavu. Niekedy si robia toaletu aj zo schodov do pivnice. Keď máme službu, nechce sa nám to po nich odpratávať, ale čistotu predsa treba udržovať," opisuje domovníčka Mária Toráčová. „O desiatej majú byť vnútri, ale kto nie je, má smolu a ostáva vonku. Nakoniec sa im podarí dostať dnu cez niekoho, kto sa vracia domov, a na chodbe potom prespia. Ľudia, ktorí idú ráno do práce, sa mnohokrát naľakajú, pretože to nečakajú," dodala.
Prevádzkar zariadenia na Jazernej ulici František Gála si myslí, že najvhodnejším riešením by bol 24-hodinový dozor. „Počas mojej služby som zistil požívanie alkoholu. Hneď som víno vzal, ale keď budem o desiatej odchádzať, musím ho dotyčnému vrátiť. A tu už začína problém. Ak by mali niekoho, kto na nich bude dozerať stále, situácia by sa určite zmenila. Ale, samozrejme, je to diskutabilné," uvažuje prevádzkar.
František Kováč žije v nocľahárni už takmer 13 rokov. „Podal som si žiadosť na Šrobárovu. Ponúkajú tam celodennú starostlivosť, ale nevezmú ma, pretože nie som postihnutý, hoci mám invalidný dôchodok," ťažká si 43-ročný muž. „Jazerná je pre mňa veľký neúspech, pretože roky stagnuje v tej forme, v akej je. Nikto s tými ľuďmi nepracuje, nikam ich to neposúva," myslí si poslankyňa Milena Verešová.
O problémovom vzťahu majiteľov bytov s bezdomovcami vie aj riaditeľ Organizácie sociálnych služieb Ľubor Gáll. „Chápem ich, ale potom je na mieste otázka, kam ich umiestniť, pretože s takou averziou sa človek stretáva v každej lokalite. Všetci sme humánni do tej miery, pokiaľ sa nás netýka riziko tej humanity. Každý chápe problém bezdomovcov, len nech to nie je na hranici jeho pozemku," uzavrel Ľubor Gáll.
