NITRA. V Ponitrianskom múzeu v piatok pokrstila svoju šiestu zbierku básní Teodora Tóthová-Kaňová. Rovnako ako predchádzajúce zbierky, aj táto opisuje lásku vo všetkých jej podobách.
Optimizmus ju neopúšťa
„Moja obľúbená téma sa nezmenila - píšem o láske ženy a muža, o láske k priateľom, k hudbe, prírode, k všetkým pekným veciam, ktoré nás robia šťastnými. V mojej novinke s názvom Zoskenuj lásku je vyše päťdesiat básní, z ktorých som niekoľko venovala aj mojim priateľom," prezradila na krste zbierky rodáčka z Liptovského Mikuláša, ktorá svoje prvé básne uverejňovala už v školskom časopise. „Napriek tomu, že som nedávno prekonala ťažké ochorenie, optimizmus a lásku k životu som nestratila. Hneď druhý deň v nemocnici som napísala báseň, a po prepustení domov som si išla, len tak pre radosť, kúpiť niečo pekné na seba. Som typ, ktorého niečo len tak nepoloží."
Teodora Tóthová-Kaňová má rada spoločnosť mladých ľudí. Ich optimizmus a pohľad na život ju napĺňa energiou, naopak, nevyhľadáva spoločnosť starších ľudí, ktorých rozhovory sa točia najmä okolo liekov, receptov a chorôb.
Učí deti s Downovým syndrómom
Okrem prvej zbierky Láska, zostaň pri mne, ktorá vyšla pred 10 rokmi, sú prebaly všetkých ďalších knižiek veršov žltej farby. „Milujem žltú farbu, slnko, jeho symbol - slnečnice, aj žlté lány repky, rozkvitnuté agáty. Je to pastva pre zmysly, ktorá ma vždy inšpiruje k tvorbe," vyznáva sa zo svojich pocitov 66-ročná autorka. „Je toľko krásy okolo nás, len ju treba vidieť. Slnečné ráno, spev vtákov, rozkvitnutá príroda. Mám veľmi rada zvieratá, v novej zbierke som venovala báseň aj môjmu psíkovi Filipkovi, ktorý už nie je na tomto svete. Teraz chovám shi-tzu menom Babuľka a rasu lhasa-apso, ktorú volám Linda."
Nitrianka pracuje v čermánskej internátnej škole pre postihnuté deti. Po štúdiu slovenského jazyka a dejepisu si urobila aj skúšku zo špeciálnej pedagogiky. „V praktickej triede sa venujem žiakom s Downovým syndrómom od 18 do 25 rokov. Učia sa variť, viesť domácnosť a iné praktické veci, aby sa v rámci svojich možností vedeli začleniť do spoločnosti," hovorí Teodora Tóthová-Kaňová. „Takéto večné, čisté deti vedia potešiť a ovlažiť dušu."
Píše v autobuse aj pri bazéne
Poetka nič nenecháva na náhodu. Keď jej napadne pekná myšlienka, vždy má pri sebe kúsok papiera a pero. Píše, aj keď sedí v autobuse, motor monotónne vrčí a ona pozoruje okolitý svet. Najradšej však tvorí na svojej terase plnej kvetov a stromov - oleandrov, anjelských trúb aj kosodreviny. „Manžel sa hnevá, že si už nemá kde sadnúť, ale ja na svoju oázu v centre mesta nedám dopustiť. Som tu ako v inom svete," hovorí autorka, ktorá už pomaly zbiera básne do svojej siedmej zbierky. Písala ich aj na dovolenke v Chorvátsku - aby ju pekný verš nezaskočil nepripravenú, papier s ceruzkou si položila aj k bazénu. „Neter sa ma pýtala, či si tam píšem odplávané metre," dodala s úsmevom Teodora Tóthová-Kaňová.
Verše nitrianskej poetky recitovali (zľava) pani Šišáková z Únie nevidiacich a slabozrakých v Nitre , študent Michael Vrzala a herečka DAB Eva Pavlíková.
Tvorbu poetky predstavil profesor Andrej Červenák (vpravo) z UKF.
Po krste Teodore Tóthovej-Kaňovej gratulovali jej priaznivci.
Autorka podpisovala záujemcom svoju zbierku.
Pani Teodora najradšej píše na svojom balkóne plnom zelene.
