Gabriela Molnárová: Čas na báseň musí dozrieť ako víno

NITRA. V Krajskej knižnici Karola Kmeťka sa priznivci poézie stretli s nitrianskou autorkou Gabrielou Molnárovou.

Vyštudovala strojnícku priemyslovku, diaľkovo skončila vysokú školu a pracuje na zákazníckych službách ZSE. Vášeň pre poéziu ju však neopustila, práve naopak.

Zbierka k manželovmu výročiu

„Niekde som čítala, že najúrodnejšie obdobie spisovateľov je vek mladosti alebo zrelosti. Stotožňujem sa s tým, lebo ten stredný vek je veľmi zaťažený všednými povinnosťami, pracovnou vyťaženosťou a starostlivosťou o deti. V zrelšom veku mám už viac času pre seba," hovorí Gabriela Molnárová.

Tak zbohom buď domov, mojich pätnásť skúša svet. Tak sa začínala jej prvá báseň. Napísala ju, keď sa lúčila s domovom pri odchode na strednú školu. „Na priemyslovke v Trnave som potom písala básne takpovediac na objednávku, na rôzne témy, a prispievala som aj do školského časopisu. Keď prišli deti, napísala som aj verše pre malých čitateľov," pokračuje autorka, ktorá píše spontánne, spracúva život okolo seba.

„Čas na báseň musí dozrieť ako víno. Za asi 15 rokov som napísala zhruba dvesto básní, niektoré mi uverejnili v Almanachu. Zbierku som však zatiaľ nevydala. Materiál na to mám, ale musím tomu dať nejakú formu," prezrádza plány 48-ročná Nitrianka. „Zbierku básní by som však chcela vydať. Mám takú predstavu, že by somu ju možno venovala manželovi k okrúhlemu výročiu."

Napísala prózu Babička Mráčková

Veľa básní Molnárová písala pre svojich najbližších, priateľov a známych. Osobitnou kapitolou sú narodeninové básničky, ktoré im venovala na oslavy jubileí, písala pre nich príhovory pri rôznych príležitostiach. Vyskúšala si aj prózu. „Napísala som knižku pre deti Babenka Mráčková. Je o dvoch dievčatách, ktoré žijú v meste a chodia k babke do hôr na prázdniny. Mala som ju pripravenú na vydanie a dala som ju zhodnotiť kritikovi. Hoci som sa snažila obkukať slang detí vo veku 8 - 12 rokov, nepozdávalo sa mu to," hovorí Molnárová. „Poradil mi, aby som knižku prepísala - z pohľadu dievčaťa, hlavnej hrdinky na pozíciu rozprávačky."

Gabriela Molnárová má dve dospelé deti. Hoci po nej nezdedili básnické črevo, veľmi rady čítajú. „Kniha je u nich aj čase iných médií na prvom mieste. Nezaberá len miesto na poličke, e je to pre ne najkrajší darček. Manžel tiež rád číta, je mojím prvým kritikom a najväčším podporovateľom."

Hoci by sa to zdalo logické, svoj voľný čas autorka netrávi s knihou v ruke. „Mojím pracovným nástojom je počítač a keďže v zamestnaní veľať sedím, snažím sa to niekde kompenzovať. Mojím trochu núteným relaxom je záhrada a milujem turistiku," dodala Molnárová.

Podujatie bolo spestrené recitovaním poetkiných veršov - predstavili sa členoviaÚnie nevidiacich a slabozrakých v Nitre a Denného stacionára na Baničovej Ľudmila Šišáková, Eva Vilímová, Iveta Zbraneková, Tatiana Némethová. Hudobným sprievodom akciu doplnili Peker Kečkéš, Martina Škodová a Juraj Danko.

Na podujatí vystúpili členovia Únie nevidiacich - na flaute a gitare zahrali Martina Škodová a Juraj Danko.