ŠAĽA. Spomienka na Nežnú revolúciu sa spojila minulý týždeň v Šali aj s premietaním filmu Dobré ráno, Slovensko. Vyše 20 videí v podobe osobných svedectiev aktérov novembrovej revolúcie natočil režisér Martin Hanzlíček spolu s Fedorom Gálom a Petrom Zajacom. Ten bol zároveň so Štefanom Hríbom prizvaný na diskusiu o udalosti, ktorá navždy zmenila Slovensko.
„November mám veľmi živo v sebe uložený. Nielen ja, ale aj ostatní ľudia pociťovali obrovské uvoľnenie a radosť, pretože sa zbavili čohosi, čo ich rôznym spôsobom ťažilo," hovorí Peter Zajac, jeden z protagonistov hnutia Verejnosť proti násiliu. Základný pocit slobody podľa neho pretrváva dodnes.
„Má pretrvávať najmä v mladých generáciách, aby si uvedomovali, že sloboda a radosť nie je až taká samozrejmosť, že to je každodenný zápas," vraví Zajac. Myslí si, že základné posolstvo pre mladšiu generáciu je dosiahnutie toho, po čom túžia. „Možnože tým základným posolstvom novembra '89 je mať odvahu a prekračovať svoj vlastný tieň. Mali by ho najmä mladí ľudia v oblasti verejného života. Aj keď niečo vyzerá, že nemá žiadny zmysel, myslím si, že to tak nie je a vždy sa s tým dá niečo robiť. Na začiatku sú skupinky ľudí, ktoré sa postupne rozširujú, a keď je nespravodlivosť príliš veľká, ľudia si trúfnu."
Štefan Hríb pokladá 17. november a Nežnú revolúciu za najdôležitejšie obdobie v jeho živote. Novembrová revolúcia nepriniesla podľa neho nič negatívne. „Neslobodné Československo obohnané ostatným drôtom, ktoré bolo jedno veľké väzenie pre ľudí, sa stalo slobodnou krajinou, v ktorej si ľudia odvtedy rozhodujú sami. Prinieslo to slobodu a všetko negatívne je už naša zodpovednosť," vraví Hríb.
Mrzí ho, práve tak ako Petra Zajaca, že sa Československo rozdelilo na dve samostatné krajiny. Vníma to ako chybu. Podľa neho je to strata pre oba národy. „Pätnásťmiliónová krajina má väčšiu váhu ako 10- a 5-miliónová. Nebyť rozdelenia, Slovensko by bolo na tom dnes ekonomicky lepšie. Všetky profesie by mali vyššie platy."
