Od Nežnej revolúcie uplynulo dvadsať rokov. V spomienkach sa vraciame do atmosféry tohto obdobia očami tých, ktorí v tom čase organizovali dianie v Nitre.* Udalosti vyústili do pádu režimu.
NITRA. Nitra spí! Zaburácalo nad bratislavským davom z reproduktorov počas mítingu v novembri roku 1989. Hlasná kritická výčitka bola ohlasom na to, že kým v iných mestách sa aktivizovali skupiny ľudí, organizovali protesty, zdalo sa, že v Nitre sa vyčkáva.
„Bolo to aj preto, že okrem študentov boli hybnou silou novembrových udalostí herci. A nitrianski boli v tom čase na zájazde v Moskve," spomína Lujza Bakošová, jedna z hlavných tvárí Novembra 1989 v Nitre.
Mimoriadne vydanie
Osem dní po sedemnástom novembri vyšlo v Nitre mimoriadne vydanie okresného týždenníka Nitriansky hlas, ktorého úvodník bol adresovaný „váženým spoluobčanom, súdružkám, súdruhom a milej mládeži". Vedúci tajomník nitrianskeho OV KSS v ňom vyzýval k zachovaniu poriadku a pokoja v našich mestách. „Nedovoľte preniknúť provokatérom s ich protisocialistickými požiadavkami do pracovných kolektívov!" znela výzva z editoriálu. „Vyslovujem presvedčenie, že občania nášho okresu svojimi činmi preukážu oddanosť veci socializmu aj v tomto neľahkom období," písalo sa ďalej. V takomto duchu sa nieslo celé mimoriadne vydanie novín z 25. novembra 1989. Stanoviská, vyhlásenia a názory rôznych firiem a inštitúcií odsudzovali demonštrácie a predovšetkým protisocialistické živly a prípravu generálneho štrajku.
To imidžu mesta v kontexte celoslovenského diania rozhodne nepridávalo.
Prvé vyhlásenie
Iniciátormi prvých novembrových aktivít v Nitre boli študenti, ktorí prizvali aj zakladajúcich členov nitrianskej platformy VPN. Skupina nitrianskych ochranárov a umelcov ju vytvorila 23. novembra, teda ešte pred vydaním mimoriadneho čísla Nitrianskeho hlasu.
K najvýraznejším momentom patrí vystúpenie študenta Igora Kissa, ktorý 23. novembra vyskočil pred ľudí a zvolal: Nitra, nespi! Vzápätí Pavol Sika predniesol pred Domom módy na Leninovej triede prvé vyhlásenie VPN v Nitre.
„November vnímam ako nájdenie vnútornej odvahy pustiť sa do vecí, pri ktorých môže ísť o krk. Adrenalín tých dní doteraz vnímam ako jedno z emocionálne najsilnejších období života," hovorí Martin Kasarda, v tom čase zástupca študentov v štrajkovom výbore nitrianskej Pedagogickej fakulty.
Mítingy. Ľudia vyrážali do ulíc v nepríjemne mrazivom počasí aj za hustého sneženia.
Aktívni herci
Nitrianski herci sa o udalostiach dozvedeli počas turné v Moskve a už 21. novembra tam na ne zareagovali. „Pred každým predstavením sme čítali vyhlásenie, ktoré sme napísali spolu s Darinou Károvou. Vyjadrovali sme tak solidaritu s dianím u nás," spomína Dušan Lenci, ktorý sa stal v januári 1990 štatutárom okresného a krajského výboru VPN. „Z Moskvy sme sa vrátili v noci 23. novembra a hneď ráno sme v divadle založili koordinačný výbor DAB. V priebehu dňa sa na nás nakontaktovala skupina nitrianskych ochranárov a umelcov a spolu s koordinačným výborom VŠP a Pedagogickej fakulty vznikol Nitriansky koordinačný výbor. V ten deň, 24. novembra, sa konal veľký míting v Nitre s ozvučením a technikou, ktorú poskytlo divadlo," spomína.
Od tohto dňa séria mítingov v Nitre pokračovala.
Predsedníčkou štrajkového výboru DAB bola Darina Kárová. „Organizovali sme štrajk divadiel v Nitre. Zrušili sa predstavenia a namiesto nich sa robili výjazdy členov DAB, koordinačného výboru a hostí do miest a obcí nitrianskeho regiónu. Udržiavali sme spojenie s VPN v Bratislave a s výjazdovými skupinami z celého Slovenska," objasňuje.
Štrajkový výbor spoluorganizoval aj nitrianske mítingy a generálny štrajk 27. novembra. Ľudia s nadšením a po rokoch totality predovšetkým dobrovoľne vyrážali do ulíc a v nepríjemne mrazivom počasí zapĺňali námestia.
Informácie a vyhlásenia. Výklady v meste boli oblepené.
Podpora ľudí
Materiály, ktoré rozdávali v podnikoch a na námestiach, sa rozmnožovali v nitrianskom divadle.
„Boli to veľké množstvá plagátov, tlačovín a vyhlásení. Kolegovia herci roznášali tieto materiály nielen v Nitre, ale v celom okrese a zúčastňovali sa besied a mítingov vo vtedajšom Západoslovenskom kraji. Najkrajšie zážitky mám z toho, ako nás ľudia podporovali, morálne, ale aj finančne. Na koordinačný výbor, ktorý sídlil až do decembra v Divadle Andreja Bagara, prichádzali ľudia rôzneho veku i povolania, aby prispeli na materiálne zabezpečenie a na vydávanie našich novín. Nikdy nezabudnem na starú babku, ktorá priniesla košík jabĺk a 50 korún ako svoj príspevok na lepšiu budúcnosť," dodáva Lenci.
Založenie novín
Do kancelárie VPN ľudia neustále chodili s nápadmi, alebo si pýtali radu či informácie. „Bolo zrejmé, že je potrebné vytvoriť priestor na ich šírenie. Paľo Bakoš navrhol vydávať noviny, Paľo Sika vymyslel názov. O grafickú stránku sa staral dnes už zosnulý výtvarník Laco Ševella.
Prvé číslo Nitrianskej verejnosti vyšlo 9. decembra, o šesť dní skôr ako noviny Verejnosť v Bratislave," spomína Lujza Bakošová, ktorá sa stala od januára 1990 šéfredaktorkou novín.
Nadšenie. Mítingy podporovali svojou účasťou aj umelci.
Nadšenie aj strach
Elígia Turi Nagyová priznáva, že keď po prvý raz vyšli prví trinásti iniciátori novembrových dní do ulíc v Nitre, miešali sa v nich všelijaké pocity. „Zastavili sme pred Domom módy a Pavol Sika prečítal vyhlásenie. Vyplývalo to z doby, bol tam aj pocit strachu. Ale išli sme. Vedľa mňa sa postavil pán s výraznou trikolórou a spýtal sa ma, čo na to hovorím. Nepoznala som ho, ale neskôr som zistila, že to bol vysoký funkcionár okresného výboru KSS. Prišiel vyzvedať."
Darina Kárová si spomína na to, ako už v prvých dňoch revolúcie dostal koordinačný výbor informáciu od riaditeľa Technických služieb Nitry Imricha Letkoviča. „Šoféri smetiarskych áut videli, ako sa na skládku Katruša naváža v nočných hodinách väčšie množstvo dokumentov, ktoré tam potom niekto zapálil. Podľa indícií išlo pravdepodobne o spisy štátnej bezpečnosti alebo iné tajné dokumenty z nitrianskych úradov."
Historické okamihy
Redakcia aj koordinačný výbor VPN najskôr sídlili v divadle, od januára sa presťahovali na Leninovu triedu, dnešnú Štefánikovu ulicu.
„Ľudia s nami konzultovali odvolávanie riaditeľov, venovali sme priestor zakladaniu učiteľského fóra, diskutovalo sa o školskom systéme, ľudia sa chodili vyjadrovať k veciam v meste, k čistote, k zeleni. Prichádzali politickí väzni s pocitom nespravodlivosti," hovorí Lujza Bakošová. „Živo si spomínam na väzňov, ktorí prišli po nešťastnej Havlovej amnestii na VPN a nevedeli, čo ďalej, nemali kde byť a kde spať. Hľadali sme pre nich ubytovanie, dali sme im jedlo, našli sme im psychológa a odišli od nás s pár korunami."
V tom čase sa podľa nej pomenovali ideály, podľa ktorých by sa mohlo a dalo žiť v spoločnosti a ľudia mali dostatok energie, aby tieto zmeny podstúpili.
„Vďaka udalostiam roku 1989 som mala možnosť stretávať sa s ľuďmi a byť osobou, ktorej dôverovali. Bola to jedinečná možnosť spoznať v historickom okamihu ľudské osudy. Bolo to však aj zaväzujúce a únavné," konštatuje Lujza Bakošová.
17. NOVEMBER 1989
* Pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva sa v Prahe 17. novembra uskutočnila manifestácia vysokoškolských študentov.
* Na Národnej triede narazili na odpor príslušníkov Verejnej bezpečnosti a oddielu osobitného určenia ministerstva vnútra.
* Brutálny útok na študentov vyvolal vlnu protestov a štrajkov, čím sa začala Nežná revolúcia.
* Ku študentom sa pridávali divadelníci, umelci aj ostatné skupiny obyvateľstva.
Dosť bolo červených. Hlásali aj transparenty, ktorými boli oblepené sanitky.
