Ako spomínajú na November 1989 aktéri nitrianskeho diania po dvadsiatich rokoch?
Lujza Bakošová, vtedy pracovníčka Inštitútu obchodu, aktivistka VPN a šéfredaktorka novín Nitrianska verejnosť (dnes pracuje pre Asociáciu Divadelná Nitra):
- V tom čase sa pomenovali ideály, podľa ktorých by sa mohlo a dalo žiť v spoločnosti a ľudia mali dostatok energie, aby tieto zmeny podstúpili. Tá šanca, ktorá bola obrovská, sa dostatočne nevyužila. Ale aj tak sme získali podstatnú vec - máme slobodu. Slobodu písania, podnikania, cestovania, vierovyznania... a vďaka Bohu za to.
Dušan Lenci, herec, štatutár okresného a krajského výboru VPN (dnes herec):
- Vydali sme sa na neznámu cestu, ktorá nás mala doviesť k zásadným zme-nám spoločnosti. No, žiaľ, i dnes sa stále stretávame s minulosťou. Netolerantnosť, arogancia moci a peňazí visí nad nami ako Damoklov meč.
Elígia Turi Nagyová, právnička a sociologička, aktivistka novembrových dní z ochranárskej skupiny, pripravovala legislatívne návrhy (dnes dôchodkyňa):
- Som večný opti-mista a za víťazstvo Nežnej revolúcie považujem to, že sa zakorenili zásady demokracie. Demokratický štýl sa však stále udomácňuje, ľudí treba vychovávať. Veľká časť spoločnosti sa zakukľuje do svojej pasivity, a mali by sa viac angažovať, s väčším sebavedomím.
Z časového odstupu si myslím, že bola chyba, keď prví aktéri Nežnej revolúcie nemali záujem robiť politickú kariéru. Dnes nie sú v politike a možno my by sme boli pozitívnejšie ovplyvnili dianie na Slovensku.
Marián Žilík, výtvarník, aktivista iniciatívy VPN (dnes výtvarník a pedagóg, autor pamätnej tabule k Novembru 89):
- Novembrové udalosti boli pre mňa a moju generáciu splnením sna, ktorý sa zrazu stával realitou. Bola to až eufória, ktorá mala nový význam pre našu budúcnosť. Vývoj od novembra po súčasnosť je pre mňa aj prebudením sa z tohto sna i z novembrových predstáv o slobode a demokracii. Bola to pomýlená predstava o kapitalizme, ktorý sme vlastne ani nepoznali, ale pritom sme preberali všetko, veľakrát neuvážene zbytočne rýchlo. Komunistickú ideológiu nahradila ideológia peňazí, ktorá vytláča z nášho života morálne hodnoty.
Najväčší vklad ponovembrového vývoja vidím v tom, že samostatné Slovensko prechádza vlastným vývojom a sebapoznávaním. Je to poznanie, ktoré nás ešte veľakrát prekvapí, ale je vzácne a zaručuje našu dobrú cestu k budúcnosti.
Pavol Bakoš, vtedy ochranár, aktivista VPN, potom pracovník oddelenia životného prostredia MsÚ v Nitre (dnes robotník):
- Na stručné vyjadrenie občianskych pocitov s odstupom času sa mi núkajú biblické ponaučenia: „Vystríhajte sa falošných prorokov, ktorí k vám prichádzajú v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci. Po ovocí ich poznáte," je napísané v Evanjeliu podľa Matúša.
Problém býva často, pravda, v tom, ako spoznávať to ovocie a ako ho spoznávať dobre... Ako odlíšiť, čo je podstatné a čo ozdoba, čo je len tak a čo naozaj. Pozor na takých, čo hrivnu hodnôt, zverenú občanmi vo voľbách, môžu nielen nerozmnožiť ako sluha v podobenstve z 19-tej kapitoly Lukášovho evanjelia, ale premárniť ako márnotratný syn z 15-tej kapitoly...
Darina Kárová, dramaturgička divadla, predsedníčka štrajkového výboru DAB a spoluzakla- dateľka novín Nitrianska verejnosť (dnes riaditeľka festivalu Divadelná Nitra):
- Osemdesiate roky boli poznačené spoločenskou schizofréniou a privátnou skepsou či cynizmom. Najlepšie to vystihoval známy bonmot tých čias: mám svoj názor, ale s ním nesúhlasím.
Husákov reálny socializmus už nestačil uspokojovať ľudí z hľadiska hmotných potrieb, z ideí komunizmu sa stali prázdne frázy postačujúce nanajvýš na kariérny postup. Zovretie Sovietskeho zväzu povolilo, pere-strojka rozleptala posledné zvyšky dôvery v režim.
Novembrové udalosti pôsobili preto ako jediná zápalka hodená do obrovského stohu sena. Plameň, ktorý zachvátil celú republiku, každého človeka v nej, bol ako očistný požiar. Pre niektorých vykúpenie z neslobody, pre iných možnosť očistiť si svedomie, časť sa len prihrievala alebo prizerala. Ale spoločná energia tých dní, vzájomná solidarita a úcta k novo nadobudnutým hodnotám spôsobili stav opojenia, aký človek zažije raz za život, ak vôbec. To bol zdroj sily pre ďalšie skúšky, ktoré mnohí podstúpili v tomto štáte, viery, ktorá vytrvala hádam až dodnes.
Ale to už je iná kapitola. Sloboda vyjadrovania, sebarealizácie, pohybu a podnikania za cenu nízkej vymožiteľnosti práva, šírenia chudoby, obrovskej korupcie, svojvôle developerov, ničenia životného prostredia a historických pamiatok a pádu kultúry až na dno spoločenskej hierarchie.
Práca na ďalších 20 rokov?
Nežná revolúcia a ľudia * Dôležitú úlohu v novembrových dňoch aj v Nitre zohrávali študenti Vysokej školy poľnohospodárskej aj Pedagogickej fakulty. * Zakladateľmi nitrianskej platformy Verejnosti proti násiliu bola skupina občanov okolo ochranárskych organizácií Neverice a Podhradie. Jej prvými členmi boli Lujza Bakošová, Pavol Sika, Elígia Turi Nagyová, Peter Hattas, Jaroslav Košš, Marián Žilík, Pavol Bakoš, Miroslav Klačko, Jozef Kurák, František Kolář, Pavel Csáder, Peter Olajoš a Ladislav Ševella. * Členov umeleckého súboru divadla Andreja Bagara zastupovali predovšetkým Darina Kárová a Dušan Lenci. * Členmi koordinačného výboru DAB boli Dušan Lenci, Peter Mišík, Jana Bittnerová, Jana Strnisková, Peter Paulíny, Ivan Vojtek starší, Ivan Vojtek mladší a Dáša Rúfusová.
Autor: js
