ŠAĽA. O obchvate v Šali sa hovorí už niekoľko rokov. Cieľom jeho výstavby je vylúčiť tranzitnú dopravu z mesta. Podľa Ivety Fedorovej zo Slovenskej správy ciest by sa tým zvýšila tiež bezpečnosť dopravy a znížili nepriaznivé vplyvy na životné prostredie.
Obchvat v meste chýba
Cestný obchvat v Šali sa má podľa viceprimátora začať stavať v roku 2012. Slovenská správa ciest, ktorá je zároveň aj investorom, sa však k tomuto termínu jednoznačne nevyjadrila. „Výstavba obchvatu závisí od viacerých faktorov, ako sú získanie právoplatného územného rozhodnutia, priebehu majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov, získania stavebného povolenia a v konečnom dôsledku aj od priebehu verejného obstarávania na zhotoviteľa stavby," povedala Iveta Fedorová, vedúca organizačno-správneho odboru. Spochybnila aj to, či bude stavba financovaná z eurofondov. „V tomto štádiu prípravy stavby je predčasné o tom hovoriť."
Viceprimátor Jozef Mečiar povedal, že chýbajúci obchvat je jedna z najvážnejších vecí v meste. „Už dnes je Šaľa vo veľmi kritickom stave, v popoludňajších hodinách nastáva dopravný kolaps. Áut pribúda a v roku 2013 by to bola katastrofa, myslím si, že doprava by už nefungovala. Preložka cesty 1/75 je akútna." Jeho obavy potvrdil aj dopravno-inžiniersky prieskum, ktorý zistil opodstatnenosť obchvatu.
Vyhral piaty variant
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií schválilo po dohode so šalianskou radnicou a dotknutými obcami z piatich variantov posledný. Začína v priestore medzi vodnou nádržou Kráľová a obcou Kráľová nad Váhom. Po premostení Váhu by mal pokračovať obchvatom obce Dlhá nad Váhom, Večou a Trnovcom, kde bude končiť. Navrhovaná trasa nevyhovuje starostovi Kráľovej nad Váhom Ferencovi Bergendimu.
Variant 5 považuje za najdlhší a najdrahší, ktorým sa nevyrieši hustnúca premávka v Šali. Najvhodnejším riešením by bolo podľa neho rozšíriť pôvodný most spájajúci mestskú časť Veča so Šaľou o dva pruhy alebo vybudovať nový most.
„Tento obchvat je vyslovene na politickú objednávku. Okrem toho, že to bude hrubý zásah do majetku ľudí, hrubo nám obchvat zasiahne aj do prírody, rozdelí poľovný revír. Tiež zvukový efekt sa tam vytvorí ako z dela. Býval som vo Veči pri moste a viem, ako je počuť, keď o polnoci prechádza cez most auto 120-km rýchlosťou a narazí na oceľový hrebeň," ťažká si starosta. „Zásadný problém je, že rýchlostnú komunikáciu R7 vláda vynechala. Južný obchvat by Šaľu výrazne odbremenil od zvýšeného počtu áut," dodal.
Návrh na bývalú Tereziánsku cestu neprešiel
Najväčšia dĺžka obchvatu bude v katastri obce Dlhá nad Váhom.
„Mnoho vodičov nielen osobných áut, ale aj kamiónov využíva našu obec ako „skratku" na diaľnicu. Denne ich je niekoľko tisíc a obchvat by sme preto určite potrebovali," referoval starosta obce Róbert Izsóf. Schválený obchvat však vníma ako najlepšie zlo. Už pred piatimi rokmi navrhol spraviť z cesty 1/75 za Trnovcom nad Váhom pri Hornom Jatove odbočku, pokračovať vedľa Dusla a vyústiť pri Šoporni na R1 na diaľnici. Návrh neprešiel.
„To je stopa bývalej takzvanej Tereziánskej cesty. Ak by sa vybrala táto trasa, nezasiahlo by sa až tak do prírody a životných podmienok poľnohospodárov a ostatných ľudí ako teraz. Niektorí vlastníci, ktorí budú musieť pozemky predať alebo budú musieť hospodáriť vedľa novej cesty, to nevnímajú až tak pozitívne," povedal starosta. Dodal, že momentálne pracujú na novom územnom pláne obce.
„Robíme pozemkové úpravy, nový stav pozemkov a vlastníkov bude zapísaný do katastra v priebehu budúceho roka. Vlastníkov pod navrhovaným obchvatom bude určite menej ako pôvodne a ani v jednom prípade sa to nedotkne celej výmery pozemku, iba časti. V obvode pozemkových úprav v koridore obchvatu je zatiaľ zhruba 60 pozemkov a mimo obvod, kde zostali pôvodné pozemky, asi tak isto."
Pozemky bude vykupovať Slovenská správa ciest. Bude to prebiehať na základe geometrických plánov, ktoré budú súčasťou dokumentácie pre stavebné povolenie. „Dokumentácia má byť dodaná začiatkom roka 2011. Cena pozemkov bude stanovená na základe znaleckých posudkov. V súčasnosti prebieha štátna a rezortná expertíza dokumentácie pre územné rozhodnutie," referovala Fedorová.
Obchvat pomôže predísť dopravným nehodám
Poslednou obcou, ktorej sa obchvat dotkne, je Trnovec nad Váhom. „Čakáme naň už dlhé roky, vzhľadom k tomu, že premávka sa prehusťuje, zo dňa na deň je situácia menej únosná," informoval starosta Július Rábek.
Obchvatom sa podľa neho pomôže najmä predísť dopravným nehodám v zákrute smrti pri Hornom Jatove. „Je to úzka cesta, vo veľmi zlom stave. Je to nebezpečné pre ľudí, ktorí dochádzajú za prácou na bicykli, je dobré, že sa zákruta vyrovná."
Starosta je s variantom 5 spokojný. Tranzitná doprava sa odkloní, obecné cesty si oddýchnu od ťažkých pneumatík. „Aj vagóny s chemikáliami z Dusla tak budú musieť obísť obytné zóny."
Odstaví nákladné vozidlá
Ľudia vnímajú hustnúcu premávku ako problém číslo jeden.
„Obchvat by pomohol, lebo je to v podstate jediný smer na Bratislavu, okrem Nitry. A keď sa niečo stane na moste, nedostanete sa tak ľahko z jedného konca na druhý. Potom sme zaseknutí v nekonečných kolónach," povedala Katarína zo Šale. „Najväčšia špička je po druhej a po piatej každý deň, je to fakt o nervy," dodala Dáša Šmidáková.
„Nie som zo Šale, iba cez ňu prechádzam. Kruhové objazdy všetko veľmi spomalili a premávka je veľmi prehustená. Obchvat by odstavil prinajmenšom nákladné vozidlá," zdôvodnil Milan Krúpa.
Galantský obchvat bude stáť vyše 70 miliónov eur
Termín začatia druhej stavby obchvatu Galanty sa posúva. Povedala nám to Iveta Fedorová zo Slovenskej správy ciest. Predpokladaný začiatok výstavby, ktorá by mala trvať 24 mesiacov, je rok 2010.
Výstavba tretej stavby bude začiatkom roka 2012. „Pri tretej stavbe obchvatu v súčasnosti začína majetkovoprávna príprava. Štvrtá stavba obchvatu znamená dobudovanie cesty na štvorpruh, to by malo byť realizované až po naplnení kapacity, čo je podľa dopravno-inžinierskeho prieskumu až po roku 2030. Celkové náklady sú asi 73 miliónov eur."
