Za nehybnými muži, nalíčenými a oblečenými v kostýmoch, sa otáčali ľudia v centre Levíc. Ako živé sochy spoznali z podstavcov niekoľko európskych miest. Aj keď na svojich zahraničných kolegov zďaleka nemajú, Levičania k nim boli štedrí.
LEVICE. Pochmúrne centrum mesta sa v stredu 25. novembra rozžiarilo. Dôvodom boli tri živé sochy. Mozart, francúzsky princ a vojak pútali pozornosť ľudí svojimi farebnými kostýmami a nehybnosťou. Meravosť zanechali po cinknutí mincí v klobúku. Darcovi sa poďakovali a uklonili.
Napriek tomu, že na svojich zahraničných kolegov nemajú ani kostýmom a ani líčením, okoloidúcim to nevadilo. Boli štedrí. Vďaka tomu Tibor, Štefan a Roman dokážu prežiť a pochodiť európske mestá.
Vyskúšali aj Levice
Francúzsky princ na podstavci zakrytom vyšívanou dečkou a klobúkom položeným pred sebou. Ľudia neznalí veci ho na pešej zóne v Leviciach obchádzali širokým oblúkom. Tí, ktorí živé sochy už v zahraniční videli, prispeli mincou. „Pripadám si ako v Španielsku v Barcelone," komentovala žena v strednom veku. Minca, ktorá skončila v klobúku, spravila zázraky. Princ sa jej hlboko uklonil a hlasno poďakoval.
Keď sme mu položili otázku, odkiaľ je, iba záporne pokýval ukazovákom a priložil si ho k ústam s významom: Ticho, nehovorím. Postupne sa jeho „kamenné" pery rozhovorili. Ako medzi úklonmi a ďakovačkami darcom povedal, pochádza od Lučenca a už štyri roky býva vo Viedni. Teraz je na návšteve u sestry a tak spolu s ďalšími dvomi kolegami prišli vyskúšať šťastie do Levíc.
Vybrali si správne miesto - frekventovanú pešiu zónu a vstup do obchodného domu. Podobne tak robia, keď sú v zahraničí. „Chodíme do Nemecka, Francúzska, Poľska," povedal lámanou slovenčinou a vymenoval aj niektoré z miest, kde živé sochy robili - Berlín, Štutgart, Mníchov, Štrasburg. Slováci podľa neho zatiaľ nevedia, čo sú živé sochy. „Nepoznajú to, len keď boli v cudzine," myslí si.
Zo zábavy biznis
Umenie, ktoré poznali už v antike, premenili traja muži z južného Slovenska na zdroj obživy. Na starovekých olympijských hrách boli sochy natreté zlatou farbou a s vavrínovými vencami na hlavách kulisou zápolení. Traja kamaráti robia živé sochy pre peniaze. Koľko zarobia, závisí podľa princa od toho, ako sa ľuďom páči daný kostým. On sám ich má tri - jednoduchý kostým, v ktorom bol v Leviciach, kúpil za 180 eur. Vystupuje aj ako muž - slnko alebo Mozart. Živé sochy robí šesť rokov. Ako sa volá, nechcel povedať.
Od jari do jesene
Svoje meno aj mená ostatných prezradil ďalší z trojlístka zamaskovaný za francúzskeho vojaka. Volá sa Tibor, ostatní dvaja sú Štefan a Roman. Ako živá socha chodí s bratom - princom päť rokov. Skončil základnú školu, potom začal robiť pomocné stavebné práce. Posledné roky však roboty niet a tak sa pridal k bratovi.
Pri vstupe do obchodného domu v centre mesta stál ako vojak z roku 1848. Akej armády, nevie. „Ľudia nepoznajú renesanciu, ukážeme im starožitnosti," povedal 32-ročný muž. Živú sochu robí od jari do jesene. Na otázku, či sa dá z toho vyžiť, pokrútil hlavou: „Nie veľmi." Podľa jeho slov im ľudia najčastejšie hádžu jednoeurovky, ale nájdu sa aj dvojky a centy. Najbližšie sa chystajú do Bratislavy, takže dúfa, že dostanú viac. Na cestu do letovísk, kde trvá sezóna dlhšie a zárobky sú vyššie, nemajú peniaze.
Oživili mesto
Mozart zaujal tri školáčky, ktoré sa pristavili a odfotili sa s ním. Za drobné im poďakoval. „Prvýkrát sme živé sochy videli na Levickom jarmoku," zhodli sa ôsmačky Rebecca, Noémi a Kikuš.
„Ja som ich videla aj na fotkách mojej tety, ktorá pracuje v Londýne. Obdivujem, že dokážu na slnku stáť tak dlho," dodala Rebecca. Živé sochy sa páčili aj pani Marike: „Trošku oživia mesto a približujú aj atmosféru doby."