ŠAĽA. Po Tisícročnej Šali a Prameňoch vydalo mesto ďalší kalendár pod názvom Reflexie. Jeho tvorcovia - Július Morávek a Igor Boháč sa v ňom zamerali na zaujímavé fakty a osobnosti z histórie i súčasnosti Šale.Dvanásť mesiacov nesie v sebe informácie o mestskej kronike, matrike, zemianskej kúrii vo Veči, budovaní hrádze pri Váhu, stavbu roľníckeho domu, osobnosť Milana Michala Harminca, Alexandra Simona či kňaza Jozefa Hlavatého. Septembrovú časť venovanú šalianskej židovskej náboženskej obci spracoval Rudolf Kuklovský. Mesto vyrobilo iba 500 kusov. Dá sa zakúpiť na radnici za 11 eur.
Informácie čerpali aj z archeologického krúžku
„Prvým matrikárom Šale bol človek z Liptova. Je zaujímavé dozvedieť sa, že migrácia ľudí do tejto oblasti bola značná už v 17.- 18. storočí," hovorí Július Morávek. Informácie, ktoré použil v kalendári, čerpal z dokumentov zo štátneho archívu, ústneho podania a archeologického krúžku v Šali.
„Kalendár nemá len informovať o dátume, ale má byť určitou edukačnou pomôckou a dôkazom toho, kde ľudia žili a aká bola minulosť tohto územia," upresňuje bývalý primátor. Zhromažďovaniu a overovaniu faktov sa venoval niekoľko hodín denne štyri mesiace. Rozšíril si tým svoj obzor vedomostí z regionálnej histórie.
„Zaujalo ma, že inžinier Szent-iványi vyrovnal tok Váhu na podnet Jozefa Zámodyho a postavil hrádze iba za tri roky. Fascinujúce je, že vydržali dodnes," vraví Morávek, ktorého jednou z ďalších tém do kalendára 2011 budú cigánski primáši zo Šale.
Niektoré fotografie retušovali niekoľko dní
Kalendár zobrazuje nielen text, ale najmä fotografie, ktoré zachytávajú paralelne historickú aj súčasnú podobu faktov. „Grafiku robil syn Lukáš, ja fotografie. Snažil som sa vyjadriť aj iné pohľady na určité objekty. Napríklad kaštieľ po rekonštrukcii každý vníma z čelnej strany, ale v kalendári je nafotená jeho zadná časť, ktorá je historicky najstaršia," vysvetľuje Igor Boháč.
Pri fotografovaní budovy okresného úradu sa dokonca musel vyšplhať z kostolnej veže do hodín, aby mal správny uhol. „Inak nebolo vidieť sochu sv. Trojice, preto som musel vyliezť až po lešení. Predpokladám, že sa to fotilo vždy vtedy, keď sa opravovali hodiny," hovorí Boháč. V kalendári sa nachádzajú fotografie staré niekoľko desiatok rokov. Poznačené časom stratili svoju kvalitu.
„Najnáročnejšia bola kúria, museli sme do nej veľa zasahovať. Tiež na origináli fotografie rodiny Horváthovcov nebolo vôbec vidieť osoby. Retušovali sme ju až tri dni," dodal fotograf.
