Je ako skala. Hoci jeho chlapčenská tvár iba postupne získava mužské kontúry, situácie na ihrisku rieši s prehľadom, ktorý mu môžu závidieť. Jeho závidia Nitre jej súperi. Reč je o Martinovi Tóthovi.
Martin, futbalová jeseň je za vami, kam ju radíte vo svojej rozbiehajúcej sa kariére?
- Stabilné miesto v prvom mužstve Nitry mám tretí rok, zažil som sezónu s tretím miestom na konci i tú vlaňajšiu, kedy sme sa zachraňovali, z tohto pohľadu je štvrtá priečka dôvodom na spokojnosť. Máme vývojaschopné mužstvo a na jar si môžeme trúfať viac ako doteraz.
Vybavíte si ešte v spomienkach prvý štart v áčku?
- Áno, samozrejme, veď bol pre mňa nadlho aj posledný... Hrali sme proti Ružomberku, mal som na starosti Nezmara, zápas som nedohral a neskôr prišlo aj preradenie do rezervy. Do roka som bol ale späť a náhoda to zariadila tak, že opäť v zápase proti Ružomberku.
Ostrohy ste v strede obrany brúsili pri skúsených hráčoch, po začiatkoch so Štajerom nasledovali Janíček a Labant, dnes ale so Štetinom tvoríte najmladšiu stopérsku dvojicu v lige.
- Učil som sa pri naozaj výborných futbalistoch, život však prináša zmeny a my sa snažíme aj bez nich hrať, ako najlepšie vieme. A že sa nám darí? Naša defenzíva je vizitkou celého mužstva.
Záver jesene bol v kontraste so sľubným rozbehom, prečo?
- Nemyslím si, že by sme hrali zle, len sa od nás trošku odklonilo šťastie. Možno sme si ho vybrali všetko v úvode sezóny, v sumáre je ale štvrté miesto určite výborné.
Preblesli už chýry o ruskom záujme o vaše služby, ako vnímate šumy okolo vás?
- Tieto záležitosti má pod palcom môj manažér Milan Lednický. V Nitre mám zmluvu ešte na rok a pol, preto nad tým zatiaľ veľmi nepremýšľam.