Príbeh Miňa Stocha: Ako rástol vrtký krpec z Kalvárie vo hviezdu

Keď išla Mária Stochová autobusom mestskej hromadnej dopravy, jeden starší pán, prizerajúc sa na jej "rozkymácané" brucho, poznamenal: "Tak toto bude futbalista." Mal pravdu.

MIROSLAV STOCH narodený 19. 10. 1989, výška 168 cm, váha 60 kg, slobodný* veľkosť kopačiek: 7* číslo dresu: 15, 43* útočník, ofenzívny stredopoliar* reprezentant SR* je hráčom Chelsea, na ročnom hosťovaní v Enschede* obľúbené kluby: Chelsea,MIROSLAV STOCH narodený 19. 10. 1989, výška 168 cm, váha 60 kg, slobodný* veľkosť kopačiek: 7* číslo dresu: 15, 43* útočník, ofenzívny stredopoliar* reprezentant SR* je hráčom Chelsea, na ročnom hosťovaní v Enschede* obľúbené kluby: Chelsea,

Písal sa rok 1989, keď manželia Stochovci čakali druhý prírastok do rodiny. K štvorročnej Mirke mal pribudnúť súrodenec. Rodičia nepoznali pohlavie svojho budúceho dieťaťa. Keď však išla mamina Mária autobusom mestskej hromadnej dopravy, jeden starší pán, prizerajúc sa na jej "rozkymácané" brucho, poznamenal: "Tak toto bude futbalista." Mal pravdu.

NITRA. Prišiel napokon očakávaný deň a 19. októbra sa v nitrianskej nemocnici narodil budúci slovenský futbalový klenot.

"Keď bol môj syn ešte malinký, tak dcéra sprvoti naňho žiarlila. Manželke hovorila, aby sme sa venovali aj jej, nie len Miňovi. On bol dieťa ako každé iné, chlapec živý, niekedy dobrý a aj zlý," začína svoje rozprávanie otec Miňa Stocha, tiež Miroslav.

Stochovci spolu so svojimi ratolesťami bývali na Klokočine v garsónke, neskôr sa presťahovali do bytu na Kalváriu. Práve pod jedným z mestských kopcov vyrastal "malý veľký" Stoch.

"Športové sklony v ňom boli odmala. Už keď sa naučil chodiť, tak kopal do lopty. A keď nemal loptu, tak kopal babky do nôh, keď išli na Kalváriu do kostola. Bol to šinter," spomína s úsmevom Stoch senior.

Na futbal rodičia najprv nemysleli, otec chcel, aby syn išiel v jeho šľapajach. "Ja som síce hrával futbal v Horných Krškanoch za dorast, neskôr som však presedlal na motošport. Motokros bol môj život. Prišlo však vážne zranenie, zlomil som si hrudnú kosť. Skončil som. Miňovi bola lopta prvoradá, žena nechcela, aby náš syn neskôr dopadol tak ako ja. Na motorku sme ho teda netlačili a dali sme radšej na odporúčania bývalého suseda Jana Kusého. Ten hovoril, že by ho bolo dobré zapísať do futbalovej prípravky," prezrádza nám tato Stoch.

Na "rúle" a na "šaragli"

V jeden deň to nakoniec aj prišlo, malého Stocha, vtedy ešte škôlkara, priviedli na prvý tréning. Mal šesť rokov.

"V tíme boli hráči ako Kolár či Jiránek. Na tréningy sme chodili pravidelne, syna aj s kamarátom Maťom Kusým, ktorý neskôr presedlal na hokej, som vozil na bicykli popri rieke. Až na Sihoť a s kopačkami v batohu. Jedného pekne na "rúle", druhého na "šaragli". Aj po tréningoch zostával často ešte zastrieľať si na bránu, to bolo jeho. Prišli sme domov, nasledovalo druhé futbalové kolo. Najedol sa, zobral loptu a na ihrisku medzi bytovkami pobehoval znovu. Susedia sa pozerali z okna a hovorili, že je nezmar," pokračuje Miroslav Stoch starší.

Nitriansky dres si na seba Stoch prvýkrát navliekol v roku 1997, keď reprezentoval svoje rodné mesto na žiačikovskom turnaji v rakúskom Parndorfe. Za západnými hranicami mladíci suverénne vyhrali, dokonca neinkasovali ani gól. Víťazstvá a individuálne ocenenia Miňovi dodávali chuť do tréningov, na ktorých ho v začiatkoch sprevádzal jeho otec.


Od šestnástich rokov v Londýne. Keď rodičia nechali syna na ostrovoch, mamina si aj poplakala.

Mal i "druhého otca"

Futbalový vek Miroslava Stocha mladšieho išiel nezvratne hore, viac ako vek biologický. Mal nos na góly, ktoré súkal ako na želanie v každej vekovej kategórii, aj keď hral so staršími.

Chlapec mal v sebe talent. Od Boha. Niečo mu dali aj tréneri, o jeho kvalitách sa presvedčili Maroš Pográn, Bečica, Jozef Ivan, nebohý Kamil Chatrnúch, Alfonz Višňovský, Miro Gerhát, Tomáš Seko, Rasťo Bôžik, Oto Brunegraf i Róbert Barborík, ktorí správne usmerňovali a dbali o Stochov futbalový rast.

"Mne najviac z trénerov utkvel v pamäti Jožko Ivan. Ten je na prvom mieste a povedal to aj Miňo. Bol ako ich druhý otec. Často si medzi nich na tréningu sadol, porozdával im tatranky, lízanky. Deti si ho obľúbili a poslúchali. Chlap ako hora, vedel na nich i zakričať, no mali ho radi. Veľmi," hovorí Stochov otec.

Jozefa Ivana hreje pri srdci

Jozef Ivan pôsobil kedysi pri nitrianskej futbalovej mládeži. Ako sa Miňo viackrát vyjadril, z mládežníckych trénerov najradšej spomína na neho.

Ako si spomína tréner na Miroslava Stocha?
- Miňo najprv chodil do inej skupiny, potom prešiel k nám. My sme trénovali na ZŠ, na bývalej Sopóciho ulici, to nemal ďaleko od domu a napokon u nás aj zostal. Jednoznačne od samého začiatku patril medzi najlepších chlapcov. Ako futbalista bol snaživý, bojovný a s loptou ovládal také veci, čo ani niektorí dospelí nevedeli. Takého chlapca som na efcéčku za trinásť rokov nezažil.

Chodili ste po turnajoch a zbierali víťazstvá.
- Absolvovali sme ich strašne veľa, dosť turnajov sa povyhrávalo. Zažili sme veľa zábavy, malí "špunti" mi raz po prehratej stávke dokonca aj oholili fúzy. V skupine bolo veľa šikovných chlapcov, dnes ešte mnohí hrajú aj v lige. Miňo Stoch vynikal na tých podujatiach pravidelne. Buď bol označený za najlepšieho hráča alebo strelca. V Čechách sa o neho už v takom mladom veku zaujímali futbaloví odborníci.

Sledujete Stochove futbalové kroky aj teraz?
- Pravidelne. Informácie mi podávajú pri stretnutiach na ulici jeho rodičia, Miňa pozerám aj v televízii. Človeka to teší a hreje pri srdiečku, že sa podieľal na vývoji takého hráča, akým je Stoch teraz. Zásluhu majú na tom určite i ostatní tréneri.

(jt)

Šestnásť rokov a dva dni

Mladík Miroslav Stoch chodil do školy na Krčméryho ulici. Nebol jednotkár, veľa venoval milovanému futbalu.

Problémy s ním však neboli, svoj obľúbený šport hrával aj za školu. "Poobede prišiel domov, tašku hodil do kúta a zase futbal. Keď som sa spýtal, že kedy si bude robiť domáce úlohy, odvetil mi, že až večer. Zobral pod pazuchu loptu a už išiel von. Ako otec som mu v tom nebránil."

Keď mal Miňo trinásť rokov, celá jeho rodina sa presťahovala do neďalekého Cabaja-Čápora. V dedine o Stochovom kumšte vedeli, tam rástol ďalej a po základnej škole nasledovalo štúdium na stavebnej priemyslovke. Samozrejme, vo futbalovej triede.

Nie je to tak dávno, čo sa ešte druholigová Nitra škriabala za postupom do najvyššej súťaže. Vtedy Miňo do bojov zasiahnuť nemohol, nedovŕšil ešte 16 rokov, čo je spodnou hranicou pre štart v seniorskej kategórii. V kabíne prvého mužstva sa po prvýkrát objavil na jeseň roku 2004. Bolo to po zápase "sedemnástky" Nitra - Slovan (3:1), vtedy strelil všetky tri góly.

Míľnik v živote talentovaného futbalistu však nastal dva dni po jeho šestnástych narodeninách, 21. októbra 2005. Premiéru si odkrútil v treťom kole Slovenského pohára proti Dubnici (2:1).

"Veľmi dobre si na to spomínam. Na tribúne sme boli spolu s manželkou, ten pocit bol neopísateľný. Nastúpiť v takom veku. To už bolo otázkou času, kedy ho tréner postaví. Čakali sme na to a dočkali sme sa," vylovil z pamäti dôležité fakty Stoch st. Neskôr pridal Stoch na svoje konto ešte tri ligové štarty, bolo to proti Trnave, Žiline a Petržalke.

Medzi elitou. Niekoľko šancí dostal aj od Scolariho.

Najťažší okamih

Bol apríl 2006 a Stoch podpísal zmluvu s licenčným agentom FIFA Milanom Lednickým, mužom, ktorý stál pri jeho zahraničných krokoch.

Tie najprv smerovali do francúzskeho Nice, kde sa v lete zapojil do tréningového kempu. Francúzi Miňa brali všetkými desiatimi, no prišla možnosť okúsiť šťastie v kolíske futbalu. Miroslav Stoch zaklopal na dvere slávnej FC Chelsea, ktorá v tom čase pečatila vyše päťdesiat rokov nedobytný anglický titul.

"Pre nás rodičov to bolo snáď asi najťažšie obdobie. Miňo mal 16 a pol roka, mal ísť do Anglicka. Dych nám vyrazilo, keď sme sa dozvedeli, do akého klubu. V živote by som si nepomyslel, že sa tam dostane. Myslel som si, že ak bude hrať v slovenskej lige, bude dobre. Ale na ostrovy a v takom veku. Bol to príjemný šok. Skauti si ho všimli asi vtedy, keď hral za Nitru proti Petržalke. My sme však spolu s manželkou mali obavy, ponuke sme najprv neverili. A či to vôbec vyjde, nevyjde... Veď viete," konštatuje Miroslav senior a pokračuje ďalej:

"Prvá zmluva bola s FC, keď mal Mirko štrnásť. Tá sa podpisovala ľahko, no druhá však bola úplne o niečom inom. Dlho sme váhali. Milan Lednický bol však človek na mieste, dnes na neho nemôžem povedať krivé slovo."

V mládežníckych družstvách klubu zo Stamford Bridge odohral Miňo viacero prípravných zápasov, v ktorých Angličanov okamžite presvedčil. Stochov prestup bol na spadnutie a po úspešnom absolvovaní lekárskych testov sa aj zrealizoval. O Miňa bolo v Londýne výborne postarané.

"Všetko nám to tam poukazovali, potrebovali sme sa aj my presvedčiť, do čoho náš chlapec vlastne ide. Miňo tam zostal, domov sme odchádzali s malou dušičkou a nechýbali ani slzy. Mama je predsa len mama, syn jej chýbal. Plakala celou cestou domov. A ten pocit, keď sme v Bratislave vystupovali z lietadla, náš syn niekoľko stoviek kilometrov vzdialený od nás. I prvé dni bez Miňa boli doma čudné. Asi týždeň nám tu niekto chýbal, cítili sme také prázdno. A keď sa tri dni neozval, mali sme aj strach, žena bola nešťastná. Chcelo to čas, postupne sme si už zvykli."

Návštevy v Anglicku

Hral za osemnástku, rezervu i hlavné mužstvo miliardárskej Chelsea. Otec najdôležitejší zápas svojho syna videl. V televízii.

"Do Anglicka sme chodili s manželkou, rodinou, Léďom. Ako sme videli, že syn je v blízkosti veľkých hviezd, vedeli sme, že je dobre. Človek však nemôže byť na každom stretnutí, vystihnúť to bolo ťažké. Už keď sme si mysleli, že príde tá chvíľa, začalo sa prehrávať. Za áčko Chelsea predsa len nastúpil, mužstvo vtedy viedol tréner Scolari. Bolo to proti Arsenalu na pár minút, mám to dokonca aj nahraté na videu. A pocity? Ako nastupoval na ihrisko, slzy sa tlačili do očí a v hlave rôzne myšlienky. Napríklad, že ako chlapec z malej Nitry môže nastúpiť v takom klube. A telefonáty i smsky od rodiny, kamarátov...," spomína Stochov oco.


Vianoce na Kalvárii. So sestrou Mirkou, ktorá je staršia o štyri roky.

V kontakte

Mladý futbalista veľa zápasov za Abramovičov klub neodohral. "Najprv chodil domov často, to som mu hovoril, že klub prerobí na letenkách. Neskôr už nehral a ani nechodil domov. Keď sme si volali, bol bez nálady. Vedel som, že je zle. On potrebuje byť v pohybe, potrebuje hrať. Prišlo hosťovanie v Holandsku a zmenil sa. Vedeli sme, že ak dostane šancu, tak sa presadí. Teraz je ako kvetinka. Keď sme v kontakte, dá sa s ním porozprávať o všetkom. Je iný človek," rozpráva starší Stoch ďalej.

Mimochodom, rodičia ešte na návšteve v krajine tulipánov neboli. Stochovci plánujú ísť pozrieť Miňa na jar autom.

Čo prezradil otec o synovi

VZOR
Vzorom malého Miňa Stocha bol kedysi Brazílčan Ronaldo, jeho dres si obliekal pravidelne. Ešte ako zberač lôpt, počas mužských majstrákov, si spolu s chlapcami dopriali počas prestávky dávku futbalu. "To bol ešte taký malý, hrávali iba na polovičke. Ale už vedel fintičky a ľudia mu tlieskali." Ďalšími idolmi boli Ronaldinho, Cristiano Ronaldo a teraz je to Messi.

JEDLO
Kurací rezeň s ryžou, to je obľúbené Stochovo jedlo. V mladšom veku nepohrdol podľa slov otca ani klobáskou či slaninkou. "Keď prvýkrát prišiel domov z Londýnu, išiel som pre neho večer na letisko. Doma ho na stole už čakal jeho obľúbený rezeň."

TELKA
Futbal pozeral v televízii, priame prenosy z Ligy majstrov a následne aj zostrihy z gólov "frčali" u Stochovcov pravidelne. "To sme pozerali spoločne. Ja som ležal, Miňo mal hlavu opretú o moju ruku a naše oči boli upriamené len na obrazovku."

HOKEJBAL
Popri futbale sa stal Miňovým koníčkom hokejbal. Keď bol malý, rád ho hrával v Cabaji, v uličke s kamarátmi. "Dodnes má v špajzi niekoľko hokejok... Vždy keď príde domov, tak si chodia ešte zahrať do Mojmíroviec. Je to taká jeho športová bokovka."

PREZÝVKA
Veľa ľudí povie Stochovi "Miňo". "Prezývka vznikla, už keď bol malinký. Výškovo aj teraz nie je najvyšší, Miňo ho mnohí volajú dodnes."

HRAL AJ NA STROJÁRI
O tejto skutočnosti veľa ľudí nevie, je to pravda. Miroslav Stoch istý čas pôsobil aj na Čermáni. "No skoro jednu sezónu tam bol. Na efcéčku dával veľa gólov, tiež aj Kolár, a miesto bolo len pre jedného... Zobral som ho teda na dnešný ČFK a hral tam."

(jt)

Skoro vybuchol televízor

Za reprezentáciu odohral Stoch niekoľko zápasov v mládežníckych kategóriách, aktuálne oblieka dres dvadsaťjednotky i áčka. Prvý ostrý štart mal v Prahe na Letnej, prvý gól dal doma v kvalifikačnom zápase o MS 2010 proti San Marínu. Slovensko vtedy v Bratislave vysoko vyhralo.

"Ja som si myslel, že u nás vybuchne televízor. Kričalo sa, gól sa opakoval niekoľkokrát, strieľali zátky zo šampanského," zaspomínal si na premiérový gól pod vedením Vladimíra Weissa st. Miňov tato.

Ten, keď národný výber postúpil do Afriky cez Poľsko, ihneď volal synovi: "Miňo a ide sa do Afriky na černošky," tiež rozradostený Miroslav Stoch mladší s telefónom na uchu prikývol: "Oci! Tak, tak."

Do Južnej Afriky však Stochovci ísť neplánujú. Je to ďaleko, zápasy si vychutnajú radšej z pohodlia svojho domova.


Motorky. Spolu s futbalom patrili medzi srdcovky u Stochovcov.

Športová rodina

Stoch dostal svoj talent do vienka, časom sa ešte rozvinul. Dnes je hráčom, o ktorého sa bije skoro celá futbalová Európa. Vďačiť za to môže aj rodičom, po ktorých zdedil športové gény.

"Ako som už spomínal, ja som hral futbal iba do dorastu a bol som motokrosový nadšenec. Teraz sa venujem autodoprave, šoférom som 25 rokov. Manželka hrávala kedysi hádzanú za dorastenky Plastiky, robila tiež gymnastiku. Teraz je predavačka a robí aj poisťovaciu maklérku. Sme športová rodina, syn to má určite zakódované v génoch."

Domov prišiel až na Vianoce

Nálepky na aute, oblečenie s motívom FC Chelsea mnohým v Nitre a okolí napovedajú, o koho ide. Aj staršiemu Stochovi sa v niečom zmenil život.

"Keď sa väčšinou podpisujem alebo niekde zastavím s autom. Že Stoch, Chelsea? Veď tam hral Miňo. Často odpovedám, že veď je to môj syn. Spoznal som aj veľa známych ľudí z futbalových kruhov. S Hippom, Moravčíkom i Lednickým sa máme o čom porozprávať."

Keď sme sa na záver spýtali, či otca svoj syn napĺňa, na chvíľu zavládlo ticho. So stiahnutým hrdlom Miroslav Stoch povedal: "Ježiš, samozrejme. Ja by som bol na neho hrdý, aj keby hrával za dedinu. Som však rád, že robí dobré meno celej našej rodine."

V súčasnosti hráč Twente Enschede Miroslav Stoch prišiel domov až na Vianoce. Deň pred Štedrým dňom ho totiž čakal zápas holandského pohára. Darčeky boli však pripravené.

"To riešila dcéra s manželkou. Ja mu už teraz neviem vybrať správny darček. Keď bol malý, kúpil som mu loptu a bolo. Sviatky spoločne slávime v kruhu rodiny tu v Cabaji."


Priniesol vietor do Enschede. Twente vedie ligu bez prehry, v Európskej lige je medzi 32 najlepšími.

Naj kamošom je "Farky"

Najlepším kamarátom Miňa Stocha je futbalista. S teraz už dvadsaťjedenročným Marošom Farkašom sa zoznámili na tréningoch, vtedy ešte obaja navštevovali základnú školu.

"Okrem futbalu bol naším spoločným koníčkom hokejbal, ktorý hrávame dodnes. Ako nám pribúdali roky, začali sme chodiť do mesta, trávili sme spoločne veľa času. Miňo sa odvtedy nezmenil, zostal takým, akým bol pred rokmi. Ja ho vnímam ako môj vzor. Futbalovo sa mi páči, v niečom sa od neho aj učím," uviedol "Farky", ktorý bol na mesačnej návšteve u Stocha v Holandsku. "Videl som už naživo niekoľko zápasov Twente, chodili sme si obzerať mesto a večer si zahrali biliard," dodal Farkaš, ktorý so Stochom pricestoval domov na Vianoce.

(jt)


Stoch ako prvák.


Trofeje. Hrdý tato Miroslav v Miňovej detskej izbe.


S agentom Milanom Lednickým na jar 2006.


Vyhrávali turnaje. V Topoľčiankach s Marošom Ligačom.


Miňo Stoch a jeho prvé narodeniny.

Najčítanejšie na My Nitra

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 299
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 549
  3. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 12 498
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 016
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 693
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 533
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 041
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 265
  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 900
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 672
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 484
  4. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 392
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 385
  6. Juraj Kumičák: Kolaborant 8 177
  7. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 032
  8. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 914
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Autobusová stanica v Nitre.

Dievča obchytával a ukazoval mu fotku penisu. Dostal podmienečný trest, nie je prvý.


Vpravo Anton Ulbricht, konateľ spoločnosti Tanawa, ktorá vyrába tatranskú minerálku.

V ďalšej časti seriálu Príbeh značky sme hovorili s konateľom spoločnosti Tanawa.


Jedna z odkrytých rúr. Keď ju našli, valila sa z nej voda. Betónový žľab dokončili v stredu.

Cesta praská a zosúva sa. V apríli urobia hydrogeologický prieskum.


Oravský hrad.

Na svoje si prídu všetky vekové skupiny.


  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 900
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 672
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 484
  4. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 392
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 385
  6. Juraj Kumičák: Kolaborant 8 177
  7. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 032
  8. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 914
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu