Článok pokračuje pod video reklamou
HURBANOVO – HOLANOVO. Pracovitý Ivan Kubala už dávnejšie túžil mať vo svojom dvore nejakú exotickú rastlinu. Jeho sen sa začal napĺňať, až keď vstúpil medzi dôchodcov. Šťastie mu prialo a pred deviatimi rokmi sa mu podarilo získať štyri sadenice veľkoplodného druhu kiwi – dve samčie a dve samičie. Celá početná rodina so záujmom očakávala, kedy sa na kríkoch podobných hroznu objavia prvé sladké plody.
Trpezlivosť maškrtu prináša
Päť rokov uplynulo a žiadna úroda. Podaktorí už začali pochybovať, či sa jej dakedy dočkajú. Až na šiesty rok sa na samičích sadeniciach objavili prvé tri plody ako predzvesť sľubnej budúcnosti a pestovateľskej hrdosti. Kiwi nesklamalo. Na siedmy rok od vysadenia už bola úroda desať kilogramov a vlani - o rok neskoršie, dvadsať kilogramov chutnej lahôdky.
A čo tento rok? Nenastalo náhodou suché, neplodné obdobie, také časté v rastlinnej ríši? „Pomerne studený september, práve keď plody dozrievali a naberali sladkosť, našim sadeniciam neprial,“ oboznámil čitateľov MY Ivan Kubala. „Na dôvažok, koncom októbra nastali nočné mrazy, takže sme sa museli poponáhľať so zberom, ktorý ináč robievam okolo Martina. Napriek týmto priekom prírody sme pozberali až sedemdesiat kilogramov plodov, a to – zdôrazňujem – len z dvoch samičích sadeníc. Keby bolo počas jesene viac slnečných dní a teplejších nocí, plody mohli byť ešte sladšie. Väčšie sa však svojou chuťou aj tak vyrovnajú tým z obchodov, menšie musíme prisladiť. Nech je akokoľvek, kiwi už trvale patrí do nášho dvora,“ tvrdí pestovateľ.
Učiť sa treba neustále
Sladká dobrota dostala názov podľa nelietajúceho novozámockého vtáka, no našinci si pod názvom kiwi predstavujú len ovocie tvarom a farbou pripomínajúce zemiaky. Ivanovi Kubalovi, zrejme ako málokomu v našom regióne, sa ho podarilo dopestovať aj v stredoeurópskom klimatickom pásme, veď na jeho dvore v Hurbanove – Holanove sa už sadenice celkom udomácnili.
Pravda, táto lianová rastlina si žiada svoje. Najsamprv pevnú oporu, po ktorej môže „liezť“ dohora. Na zimu pestovateľ každú rastlinu zababuší do jutových vriec, aby ich nepoškodili silné mrazy. V záujme obohatenia sortimentu začal pestovať aj samoopelivé odrody menších druhov, ktoré by mali mať žlté a červené plody. Tie sa síce tiež udomácnili, no keďže sú iba „v puberte“, zarodia najskôr o dva roky.
„Kto sa pustil po takejto u nás málo prebádanej ceste ako je starostlivosť o kiwi, musí sa neustále učiť nielen z literatúry, ale aj z vlastnej praxe,“ zdôrazňuje holanovský pestovateľ. „Rez kríkov neradno robiť na jar, ako som to bežne praktizoval, ale na jeseň, hneď po zbere úrody. So zberom sa neradno poponáhľať, najmä ak nehrozia prudké mrazivé vetry. A netreba to preháňať ani s množstvom vysadených samčích jedincov v porovnaní so samičími, veď jeden poriadny „chlapský jedinec“ sa dokáže postarať o oplodnenie až desiatich sadeníc druhého pohlavia.“
Aj južné Slovensko je vystavené tlaku globálneho otepľovania. Možno nie je ďaleko čas, keď sa donedávna cudzokrajné a exotické kiwi stane bežne pestovanou plodinou aj v našich záhradách.
