Článok pokračuje pod video reklamou
POĽNÝ KESOV. Nová obytná zóna má vyrásť v Poľnom Kesove. Obec vydala v decembri územné rozhodnutie o využití územia a umiestnení stavby. Nie je právoplatné, nespokojní obyvatelia podali odvolanie a pripravujú aj podnet na prokuratúru.
Starosta: Zákon sme neporušili
Dedina má teraz približne šesťsto obyvateľov. Po postavení novej obytnej zóny sa podľa starostu ich počet zdvojnásobí. Podľa schválenej urbanistickej štúdie však má pribudnúť až približne 1300 nových obyvateľov.
„Náš právny zástupca Milan Anjel zistil, že pri takejto rozsiahlej výstavbe musí mať obec záväzný územný plán. No nemá ho. Ďalej zistil, že súkromný investor chce stavať na pozemkoch, ktoré sú v druhom stupni ochrany pôdy. Súhlas na ich vyňatie z pôdneho fondu môže dať iba vláda, a to len v prípadoch štátneho záujmu," povedal nám Juraj Sitár, jeden zo šestnástich obyvateľov Poľného Kesova, ktorých právnik zastupuje.
Starosta Pavel Bednárik trvá na tom, že obec postupovala v zmysle zákona: „Obrátili sme sa na vyššie orgány, ktorých stanovisko je pre nás záväzné. Tieto orgány postup obce a stavebného úradu nespochybnili."
S otázkou sa nevysporiadali
Územný plán musí mať zo zákona každá obec, ktorá má nad 2-tisíc obyvateľov. Ostatné ho potrebujú, ak treba riešiť koncepciu ich územného rozvoja, uskutočňovať rozsiahlu novú výstavbu a prestavbu alebo umiestniť verejnoprospešné stavby.
Pod pojmom „rozsiahla nová výstavba a prestavba" sa rozumie aj rozšírenie zastavaného územia obce najmenej o 15%, zvýšenie počtu obyvateľov nad 2000 a rozšírenie obytného alebo zmiešaného územia o viac ako 2 hektáre.
„Pri návrhu novej výstavby v obci Poľný Kesov absentuje vysporiadanie sa s otázkou potreby územného plánu obce," napísali nám z ministerstva výstavby. Jasnú odpoveď na otázku, či obec musí mať územný plán, sme nedostali.
To isté ministerstvo podľa právnika Anjela už v roku 2008 upozornilo, že v takomto prípade obci vyplýva povinnosť mať územný plán, a to podľa stavebného zákona.
Úrodná pôda nie je prekážkou
Ministerstvo pôdohospodárstva nepovažuje za problém, že chce súkromný investor stavať na úrodnej pôde.
„Podľa nášho zistenia katastrálne územie Poľný Kesov ako celok prezentujú veľmi kvalitné poľnohospodárske pôdy. Z tohto pohľadu krajský pozemkový úrad posudzoval možný stavebný rozvoj obce vo väzbe na zastavané územie, nevyhnutnosť a odôvodnený plošný rozsah urbanistického návrhu. Lokalitu vybral ako najvhodnejšiu z predložených návrhov obce," napísali nám z ministerstva pôdohospodárstva.
O použití poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely rozhodujú podľa ministerstva iba krajské a obvodné pozemkové úrady, nie vláda.
Ešte v roku 2007 však podľa Sitára ministerstvo údajne upozornilo všetky pozemkové úrady, že iba strategicky a národohospodársky významné investície schválené uznesením vlády „zakladajú dôvod na možný záber poľnohospodárskych pôd osobitne chránených zákonom o ochrane pôdy".
Šestnásť nespokojných obyvateľov Poľného Kesova chce prostredníctvom svojho právnika podať podnet na prokuratúru. Žiadajú, aby preverila činnosť štátnych úradníkov.
