MOČENOK. Kniha Cez močenské lúky dokumentuje zvykoslovie Močenka. Je rozdelená na dve časti.
Opísala život predkov
Prvá, fotografická, zachytáva prostredníctvom fotoaparátu Milana Hlôšku niektoré momentky z rôznych vystúpení folklórneho súboru Močenčanka, ale obsahuje i fotografie vzácnych historicko-kultúrnych objektov a močenskej prírody v každom ročnom období. Každú fotografiu sprevádza poetický text spisovateľa Andreja Chudobu.
„S pánom Hlôškom som už pracovala na niektorých projektoch. A keď som sa s ním stretla pri príležitosti uvedenia jeho knihy Od Tekova vietor veje, nadviazali sme ďalšiu spoluprácu. Už vtedy som viac ako dva roky zhromažďovala faktografické údaje o tradíciách a zvykoch Močenka," vraví Gabriela Borzová.
V druhej časti, faktografickej, sú zachytené záznamy národopisných výskumov Gabriely Borzovej. V publikácii sa snažila opísať všetko to, čo močenskí predkovia robili počas celého roka na poli, v záhrade, okolo dobytka a domácnosti, ako sa zabávali, stravovali, ako a z čoho stavali svoje obydlia.
„Snažila som sa zapísať v knihe močenské zvyky, obyčaje a tradície spojené s obrázkovou, ale i písomnou dobovou dokumentáciou. V závere publikácie sme umiestnili i niektoré ľudové piesne, ktoré vznikli pri práci alebo zábave v Močenku. Sú i znotované a sú pýchou Močenčanov, lebo tieto skvosty vytvorili naši močenskí predkovia," hovorí autorka.
S písaním má bohaté skúsenosti
Spomienky a poznatky do knihy zbierala viac ako tri roky. Informácie čerpala najmä od dvoch najstarších, 97-ročných Močenčaniek, Júlie Hajdinovej a Anny Odráškovej.
„Sú veľmi čiperné s úžasnou pamäťou a vytrvalosťou. Pani Júlia Hajdinová je moja babička, no a práve od nej je najväčšia časť spomienok. S obrázkovou i písomnou dobovou dokumentáciou mi zasa pomohli moji známi, priatelia a rodina. Nad odbornosťou a presnosťou knihy bdel riaditeľ Ponitrianskeho múzea v Nitre Anton Števko," vysvetľuje vedúca Kultúrneho strediska v Močenku. Hoci má za sebou napísaných už množstvo textov, kniha je jej prvotina.
„Píšem rôzne scenáre na kultúrne akcie, články, bulletiny. Okrem iného som zodpovedná za vysielanie v našej televízii, takže s písaním mám skúsenosti denno-denné. Keď obec Močenok vydala v roku 2003 svoju prvú monografiu, participovala som na nej aj ja malým podielom a mohla som vidieť, ako vzniká takéto dielo a čo to všetko obnáša. Veľmi mi to pomohlo."
Gabriela Borzová hovorí, že kniha Cez močenské lúky je určená Močenčanom, rodákom, tým, ktorých zaujímajú zvyky a obyčaje rodičov a prarodičov. „Chcela som zachytiť písomnou formou všetko zaujímavé a historické skôr, než to zapadne do zabudnutia. Považujem sa za lokálpatriotku a toto som považovala za moju povinnosť zanechať pre ďalšie generácie."
