Na ostrov neďaleko Grónska sa skauti vydali zo severodánskeho prístavu Hanstholm. Aj s autobusom sa nalodili na obrovský osemposchodový trajekt pripravení užiť si takmer 1000 kilometrovú dvojdňovú plavbu Severným morom a severným Atlantikom na ostrov Island.
Vodopády padajúce do mora
Počas plavby sa im naskytol veľkolepý obraz na súostrovie 18-tich zelených Faerských ostrovov.
„Žije na nich necelých 50 000 obyvateľov. Hovorí sa im aj Ovčie ostrovy, je to pre nich príznačné preto, lebo si živobytie v značnej miere zabezpečujú práve chovom oviec," hovorí vedúci skautského tábora Aurel Kubolka. Po dvoch dňoch plavby vošli do prístavu Seydisfjorduru, ktorý je námorným spojením Islandu s okolitým svetom. Naskytol sa im úžasný pohľad na množstvo vodopádov, padajúcich do mora z okolitých hôr.
„Chceli sme si ich pozrieť zblízka, tak sme sa vybrali k vodopádu Goddafoss a majestátnemu vodopádu Dettifoss. Je to vodopád s najväčším prietokom vody v Európe. Je hlboký 44 metrov, taká malá Niagara. Bolo pri ňom veľmi chladno a obrovský hluk, ale tá krása stála za to," vysvetľuje Kubolka. So svojimi zverencami navštívil aj jazero Mývatn, ktoré patrí medzi najkrajšie v oblasti Islandu. Hniezdi na ňom množstvo najrôznejších druhov islandského vtáctva a vyviera z neho nespočetne veľa horúcich prameňov.
„Na našom veľkom okruhu po Islande sme sa zastavili aj v meste na severe krajiny-Akureyri. Mesto má veľmi príjemné podnebie a povestnú botanickú záhradu. Len ťažko sme uverili tomu, že leží kúsok od polárneho kruhu. Hovorí sa mu aj Perla severu."
Zlatý trojuholník
Na Islande strávili skauti sedem dní. Najviac na nich zapôsobila nádhera tejto krajiny. Prekvapila ich čistota hlavného mesta Islandu Reykjavíku, ktorého ulice sú v zime vykurované geotermálnou energiou.„Výhodou tohto najsevernejšieho hlavného mesta na svete je, že z ulíc tak nemusia odstraňovať sneh," vraví Kubolka. Spolu so svojou skupinou navštívil katedrálu Hallgrímskirkja a slávnu vilu Hofdi, kde sa v roku 1986 uskutočnili mierové rokovania medzi Gorbačovom a Reaganom.
Šalianski skauti si v krajine večného ohňa, ľadu a gejzírov nenechali ujsť ani pohľad na Zlatý trojuholník-tri najväčšie ciele turistov. „Geysir-prameň, podľa ktorého sú pomenované všetky gejzíry sveta, Gullfoss-zlatý vodopád a Thingvellir-národná islandská pamiatka prvoradého významu. Práve na tomto mieste vznikla v roku 1944 Islandská republika. V týchto miestach je aj veľká tektonická trhlina, naznačujúca pohyby v zemskej kôre."
Jedinečným zážitkom, na ktorý skauti nikdy nezabudnú bolo kúpanie sa v Modrej Lagúne. Voda v nej má liečivé účinky hlavne na psoriázu. Jej geotermálny pôvod umožňuje kúpanie v ktoromkoľvek ročnom období. „Vyviera cez lávové podložia a na niektorých miestach je vyslovene horúca. Bolo to príjemné a veľmi nezvyčajné," spomína Aurel Kubolka. Protipólom horúcej vody boli pre nich studené noci, ktoré strávili v stanoch ako správny kampisti. Počas jednej takejto noci sa im naskytol pohľad na polárnu žiaru, ktorá sa objavila nad obzorom. Vďaka pohotovosti jedného zo skautov, ktorý mal poruke fotoaparát so statívom, ju zvečnili.
„Dve minúty cielil statívom, pretože minúta bola na to málo. Dalo sa to vidieť aj voľným okom, len sa to nedá odfotiť bez statívu. Bol to pohľad, ktorý sa naskytne raz za život. Stalo sa to na prelome augusta a septembra, čo je zaujímavé, pretože to väčšinou býva na konci októbra, ale záleží od klimatických podmienok."
V posledných dňoch na Islande navštívili Slováci aj pôsobivú panorámu Vatnajokullu-ľadovej náhornej plošiny. „Keď sme zbadali ľadovec, ostali sme v nemom úžase. Neďaleko stála aj mohyla dvoch nemeckých turistov, ktorí tam zahynuli pred štyrmi rokmi. Keď sme všetko pofotili, rozhodli sme sa, že sa počlnkujeme na motorových člnoch po ľadovcovom jazere Jokulsárlón, kde medzi obrovskými ľadovými kryhami odpočívali tulene. Sprievodkyňa nám dala ochutnať aj 1000-ročný ľad, ale pravdupovediac, pivo chutí lepšie.
Odovzdali Betlehemské svetlo
Aurel Kubolka organizuje skautské tábory už deväť rokov. Ich cieľom je priblížiť deti k prírode, umožniť im nadviazať nové priateľstvá a vychovávať ich k družnému spôsobu života.
„Na to, aby sa človek stal jedným z nás stačí, keď bude chcieť a bude morálne na úrovni. Platia u nás zákony, ktoré treba dodržiavať, inak sa trestá pomáhaním v kuchyni aj mimo službu," upresňuje Kubolka, ktorého budúcoročným snom je Madeira, Perla Atlantiku.
Tridsiaty šiesty zbor Slovenských skautov v Šali má 21 členov. Viac ako polovicu tvoria chlapci, údajne viac túžia po dobrodružstve ako dievčatá. Ale základným krédom všetkých je urobiť každý deň jeden dobrý skutok.
„Naučil som sa tu niečo o živote, a tiež, že nie je všetko zadarmo ako dostávame doma. K tomu učíme aj mladšie deti v tábore, aby zistili, že treba pomáhať, keď niečo chcú," vraví Pavol Jamrich. Mladý 21-ročný skaut sa pred dvomi rokmi takmer stretol v lese s medveďom. „Boli sme na drevo a začuli sme šuchotanie. Pomysleli sme si, že je to pes, ale potom sme si uvedomili, že je to medveď. Rozbehli sme sa a utekali o dušu. Našťastie všetko dobre dopadlo," rozpráva Pavol, ktorý spolu so svojimi súputníkmi budú aj tento rok nositeľmi Betlehemského svetla ako symbolu pokoja a lásky medzi ľuďmi. Po deviaty krát ho odovzdajú záujemcom pred kostolmi a primátorovi mesta.
