Hroby, obytné domy aj pec s kravskou lebkou a žarnovmi objavili nitrianski archeológovia počas výskumu pod výstavbou diaľnice R 1.
NITRA. Od augusta minulého roka prebieha archeologický výskum pod výstavbou diaľnice R 1. Zhruba 30 odborníkov pracuje súčasne na troch úsekoch diaľnice - v lokalitách Mikov dvor (na Chrenovej), v Beladiciach a Čiernych Kľačanoch.
Vedúcou archeologického výskumu na Mikovom dvore je Jaroslava Ruttkayová, výskumné práce v Beladiciach a Čiernych Kľačanoch vedú Matej Ruttkay, Peter Bednár a Michal Cheben.
Odkryli osem hrobov
V teréne na Mikovom dvore sme zastihli pracovníkov Archeologického ústavu SAV - archeológa Mária Bielicha a technikov Miroslava Čiča a Pavlínu Tomašekovú. Práve začisťovali posledný z objavených hrobov pohrebiska. „Odkryli sme spolu osem hrobov z veľkomoravského obdobia z 9. - 10. storočia, v každom z nich bola jedna keramická nádoba. Boli tu pochovaní traja dospelí jedinci a päť detí - tri úplne malé a dve staršie," hovorí archeológ Mário Bielich a ukazuje na jeden z odkrytých hrobov. „Toto je hrob s asi najbohatšou výbavou. Bol tu pochovaný muž, pri ktorom sme objavili železný zvyšok noža, bronzové a železné kovania opasku, pracku a zvyšky tkaniny, ktorá sa zachovala vďaka bronzovej patine."
V dvoch detských hroboch archeológovia našli spolu s nádobami aj zvieracie kosti. Archeozoologička Zora Miklíková zistila, že v jednom z hrobov bol s dieťaťom pochovaný zatiaľ nešpecifikovaný vták (možno sliepka), v druhom bol zvyšok nohy kozy alebo ovce. V jednom so slovanských objektov bola spolu s nádobami aj kostra líšky.
Pec s kravskou lebkou a žarnovmi
Popri hroboch odborníci na Mikovovom dvore odkryli sídlisko z mladšej doby kamennej - pozostatky dvoch obytných domov a sídliskové jamy odpadového a zásobného charakteru. „Z drevených domov sa zachovali len žľaby a kusy vypálenej hliny - mazanice. V jamách sme našli keramiku, zvieracie kosti a kamenné nástroje - zlomky kamenných hladených nástrojov, odštepy a iné predmety," pokračuje Mário Bielich.
„Odkyrili sme tiež základy dvoch včasnostredovekých domov s hlinenou pecou v rohu. Zaujímavým objavom bola samostatná pec s priemerom asi 120 cm a výškou klenby 60 cm. Pred jej vstupom ležala kravská lebka, dva žarnovy na mletie obilia a nádoba. Pec bola pravdepodobne využívaná na spracovanie potravín."
Archeológovia počas výskumu odkryli aj zložitý systém žľabov, ktorých datovanie obdobia vzniku a účel využívania sú dosť obtiažne.
Výskum na Mikovom dvore prebiehal na ploche asi 50 krát 300 metrov. V tej istej lokalite v 1984 robil archeologický výskum Gabriel Fusek, ktorý tu odkryl včasnoslovanské osídlenie zo 6. - 7. storočia, časť sídliska z 9. - 10.storočia a 12. - 13. storočia. Objavenie sídliska a hrobov z 9. - 10. storočia je podľa Mária Bielicha logickým pokračovaním lokality, ktorú skúmal Gabriel Fusek.
Počas archeologického prieskumu sa na Mikovom dvore boli pozrieť aj odborníci z Čínskej akadémie vied, ktorých zaujímali najmä geofyzikálne merania. Prevádzal ich popredný odborník v tejto oblasti Ján Tirpák.
Geofyzik Ján Tirpák pri odbere vzoriek zo slovanskej pece.
Technik Miroslav Čičo pri začisťovaní hrobu s kostrou muža.
V tejto lokalite prebieha archeologický výskum.
Zvyšky železných predmetov a železných a bronzových praciek a kovaní.
Zrekonštruované nádoby, ktoré sa našli v hroboch.