Herečka Žofia Martišová sedela v školských laviciach s Hanou Hegerovou, Ivanom Mistríkom, Vladom Müllerom i Evou Krížikovou. Istý čas u nej dokonca bývala.
Žofia Martišová je od roku 1966 stálicou nitrianskeho divadelného súboru. Okrem množstva postáv v divadle si zahrala aj vo filmoch V meste plnom dáždnikov, Štvrtá hlava draka, Dúhová cesta, Pacho sa vracia či Zlatý chléb. Stále šarmantná a energická dáma sa nedávno dožila 75. narodenín, a tak na stretnutí so svojimi priaznivcami mala na čo spomínať. Moderátorkou večera v Divadle v kaviarni Rádia Max bola Eva Pavlíková.
Vyhrala recitačné preteky
Rodáčka z Handlovej svoje prvé drobné divadelné skúsenosti získala ešte ako 4 - 5-ročná v ochotníckom divadelnom súbore. Ako žiačka základnej školy rada básničky a pekne recitovala. Učiteľka ju vybrala na recitačné preteky do Prievidze, kam ju sprevádzal otec, keďže mama sa starala o jej malého bračeka. „Súťaž som vyhrala a otec bol nesmierne šťastný. Raz mi povedal: „Šťúblik, keď raz budeš herečka, budem ti nosiť kufrík. Bohužiaľ, nedožil sa toho, zomrel vo vojne," hovorí nitrianska herečka.
Spávala u Evy Krížikovej
Svoj talent neskôr uplatnila v ochotníckom divadle, kde sa po prvýkrát stretla s muzikálovým divadlom so živým orchestrom baníckej hudby v Handlovej. Pri rozhodovaní, kam po základnej škole ďalej, prevážili skôr praktické príčiny. „S matematikou, fyzikou či chémiou som bola na vojnovej nohe, takže gymnázium neprichádzalo do úvahy. Rozhodla som sa pre konzervatórium. Skoro som z nôh spadla, keď som prišla do Bratislavy na prijímačky, bolo nás tam skoro 150," pokračuje Martišová. „Ale skúšky som spravila a prijali ma. Nakoniec som zistila, že to bolo Hudobno-dramatické gymnázium, učila som nakoniec aj matiku, fyziku či latinčinu a odborné predmety sme mali popoludní a večer. Prvý rok sme my, dramatici, frfľali, lebo sme mali aj hodiny kontrapunktu s hudobníkmi."
V škole ich učili Viliam Záborský, Ján Budský, Ladislav Chudík, Karol Zachar, Ladislav Vychodil aj Magda Husáková. Do jedného ročníka chodila s Carmen Farkašovou, neskoršou šansoniérkou Hanou Hegerovou, Evou Krížikovou či Ivanom Mistríkom, v 2. ročníku k nim pribudol aj Vlado Müller. „Keďže bol v Bratislave problém s internátnym ubytovaním, asi na pol roka ma k sebe prichýlila Eva Krížiková s mamimou. S Evou sme spávali na jednej posteli," vraví herečka.
Najlepší kurací paprikáš
Po skončení hudobno-dramatického gymnázia dostala Žofia Martišová umiestnenku do Dedinského divadla (DD) v Bratislave. Nastúpila 1. septembra 1953 do súboru číslo 5, DD malo štyri slovenské a jeden maďarský súbor. „Mojou prvou úlohou bola Aničkina mama v hre Kubo. Za sezónu sme naštudovali jednu rozprávku a dve celovečerné predstavenia a tie sme potom chodili hrávať po dedinách. Najďalej sme boli až v Ubli pri ukrajinských hraniciach," spomína herečka.
Ľudia v mnohých obciach možno po prvýkrát v živote videli divadlo a hercov si patrične uctili - pozývali ich k sebe domov. „V Kozmálovciach v Levickom okrese som sa raz dostala do rodiny, ktorá bývala v chudobnom, slamou pokrytom domčeku. Ale taký kurací paprikáš, akým ma tam pohostili, som nikdy nejedla," pokračuje Martišová. „Dnes sa to možno zdá nevídané-neslýchané, ale ako herci sme vtedy vyfasovali plátenné vaky s menom. Každý sme v nich mali svoje kostýmy, ktoré sme si sami prali. Kúpila som si šminkovný kufrík, keďže sme sa sami aj líčili a česali."
Najkrajšie obdobie bolo v Trnave
V Dedinskom divadle Žofia Martišová hrala asi päť rokov. Cesty za divákmi boli naozaj nezabudnuteľné - studené autobusy, večere ukuchtené na variči. Raz s autobusom pristáli v jarku, a keďže sa im zasekli dvere, von vystupovali cez okno po rebríku. „Môj nástupný plat bol vtedy 860 korún, dostávali sme k tomu ešte diéty 23,40, ktoré sme si šetrili."
Medzitým sa Žofia Martišová vydala, narodil sa jej syn a DD už pomaly zanikalo, keďže splnilo svoj účel v šírení kultúry po dedinách. V Trnave dokončievali nové divadlo a časť súboru DD prešla do neho. Stretla sa tu s mnohými skvelými hercami - Ľudovítom Greššom, Milanom Kišom a ďalšími. „Mojou prvou úlohou bola vyzvedačka v hre Bubeníčka. Nezahrala som si žiadne Desdemony či Júlie, už odmlada som stvárňovala zrelé ženy a charakterové role. Trnavské obdobie, počas ktorého som vytvorila množstvo krásnych postáv, považujem za najúspešnejšie v celej mojej divadelnej kariére. Našla som si tu veľa dobrých priateľov," priznala herečka.
V Nitre mala malú dušičku
V polovici 60. rokov sa v dôsledku diváckej krízy a rozmachu televízie začali divadelné súbory zlučovať. S asi desiatkou hercov z Trnavy sa Martišová dostala do nitrianskeho Krajového divadla, v ktorom po narodení druhého syna začala pôsobiť od roku 1966. Jej prvou hrou bola Túžba pod brestami. „Ukáž, čo vieš - asi tak ma v Nitre prijali. Mala som preto malú dušičku. Nebolo ľahké prísť do dobrého súboru, v ktorom hviezdili takí herci ako Adelka Gáborová, Jožko Dóczy, Emília Došeková a ďalší," priznáva Martišová. „Keď sme z Nitry pohostinne vystupovali v Trnave, často som sa naspäť vracala s plačom. Trvalo dlho, kým som sa v Nitre udomácnila a kolegovia mi začali veriť."
Zahrá si v Mŕtvych dušiach
Žofia Martišová v Nitre spolupracovala s režisérmi Karolom Spišákom, Ondrejom Rajniakom a neskôr Jožkom Bednárikom, ktorého zažila ešte ako herca. Na jeho prvú významnejšiu réžiu veľmi rada spomína. „S Domom Bernardy Alby, kde som si zahrala postavu Alby, sme mali veľký úspech na sofijskom festivale Divadlo národov," hovorí pani Žofia. „Béďova okrídlená veta bola: Nesľubujem nič, len krv, pot a slzy. Keďže sme predtým boli na javisku partnermi, vedel, čo odo mňa môže očakávať."
Potom prišli Trójanky, Hekaba, Strašidlá a ďalšie skvelé predstavenia. S rozprávkou O cárovi Saltánovi mali veľký úspech v Prahe, kde ich deti nechceli pustiť z javiska a kričali „ještě jednou". Nitrania si Žofiu Martišovú obľúbili aj v postavách susedy v hre Matka, tetky Uli v Piargách, slečny Tesmanovej v Hede Gablerovej, Serafíny v Divotvornom hrnci, Hagarky v hre Všetko za národ či Šarloty Ivanovny vo Višňovom sade. Najbližšie sa herečka predstaví v novej inscenácii DAB režiséra Michal Vajdičku Mŕtve duše.
Žofia Martišová ako Blaize Scullyová v hre Portia Coughlanová (so Zuzanou Kanócz). FOTO: MARTIN ČREP
