SEREĎ. Viac ako 16 000 vodných vtákov zaznamenali ornitológovia počas zimného sčítania v celom regióne Dolného Považia. Medzi najvzácnejšie patrili dve labute spevavé, ktoré hniezdia v Škandinávii a arktickom Rusku, kačica ostrochvostá, potáplica stredná a šesť chochlačiek morských.
„Váh patrí medzi jedny z najvýznamnejších slovenských zimovísk pre kačice divé (v januári ich bolo 9 205 na celom Dolnom Považí), ale aj pre potápače veľké," vysvetlila Katarína Slabeyová zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti BirdLife Slovensko, ktorá organizuje sčítavanie druhov vtáctva.
Komunálny a stavebný odpad
Jedným z členov je aj Mário Kern. Pri sčítavaní zistil nárast divokých skládok na brehu Váhu. „Ohrozuje to všetko živé. Niektoré odpady sú pascami, ktoré ich môžu otráviť alebo zraniť, dochádza tiež k ničeniu prirodzeného prostredia, prípadne k zasypaniu rôznych druhov rastlín a živočíchov. Osobitne týmto trpia malé mokrade, ktoré bývajú oázami života v poľnohospodárskej krajine," povedal ornitológ.
Hovorí, že ide najčastejšie o skládky komunálneho a stavebného charakteru.
„Existujú aj skládky s obsahom obalov od ropných látok, obalov z farieb. Často je na nich veľa porozbíjaného skla, no a, samozrejme, veľa plastov a plastových fliaš. Problémom je aj to, že vždy ide zjavne o odpad dovezený motorovým vozidlom, takže hneď je toho väčšie množstvo," povedal Kern.
„Divoké skládky nemajú stabilný charakter tak, ako to je u skládok riadených, preto ich výskyt a zánik je premenlivý," dodala Mária Krivosudská z Obvodného úradu životného prostredia v Galante.
Pôvodcovia čiernych skládok sú podľa slov Mária Kerna väčšinou z blízkeho okolia. Fyzické alebo právnické osoby sa takto zbavujú odpadu, ktorého likvidácia by ich stála peniaze. Nemajú strach ani z trestu, ktorý môže byť až do výšky 8 rokov odňatia slobody.
„Takže jednoducho to vysypú na „územie nikoho" a tí sofistikovanejší to často aj niečím zahrnú, aby to nebolo na prvý pohľad vidieť. Najsmutnejšie je, že dosť ľudí často vie, kto je pôvodca odpadu, ale mlčia," hnevá sa Kern.
Odstránenie skládky je drahé
Mesto Sereď si problém s čiernymi skládkami uvedomuje. Podľa viceprimátora Petra Rampašeka roztrúsený odpad zberajú takzvaní R-pracovníci mesta, v prípade rozsiahlejšieho znečistenia odpadom mesto likviduje skládky pomocou strojov.
„Minulý rok sme realizovali likvidáciu veľkej čiernej skládky na brehu Váhu na Mlynárskej ulici za tzv. „kolkárňou", ktorá sa už niekoľko rokov hromadila. V tejto lokalite má mesto v spolupráci s podnikateľskými subjektmi záujem časom vybudovať rekreačnú oddychovú zónu," upresnil Rampašek.
Odstránenie skládky stálo mesto približne 6670 eur.
Viceprimátor preto vyzýva Seredčanov a návštevníkov mesta, aby sa snažili chrániť životné prostredie a nevytvárali čierne skládky.
