NITRA. Nitra vychovala a následne poslala do sveta mnoho známych hokejistov. Dnes však už neplatí, že si tréneri môžu vyberať z množstva detí tie najtalentovanejšie. Rodí sa ich každým rokom menej.
Naopak, medzi športovými klubmi začína zúriť vojna, kto uchmatne viac detí. Finančná kríza, uponáhľaný svet a moderná technika zapríčinili, že šport už mládež neláka, respektíve je drahý.
„Aktuálne sa situácia zlepšila, pomohla nám mediálna kampaň. Počet prípravkárov stúpol. Deti však dnes majú viac iných lákadiel. Stávajú sa pohodlné, v školách nefunguje telesná výchova tak, ako by mala. Vyše 40 percent žiakov si nenosí úbory a necvičia. Nechcú," zamýšľa sa manažér mládeže v nitrianskom klube Ladislav Branikovič.
Reťazová reakcia
Aktuálne je v nitrianskom hokeji 24 tretiakov, a to aj medzi nimi je pár talentovanejších druhákov. U prvákov a druhákov je počet priaznivejší, no za týždeň piati odpadnú a ďalší pristúpia.
Najlepšie sú na tom štvrtáci, je ich 31. „Ťažko to počítať. V predminulom roku napríklad po jednom nábore pristúpilo 40 detí, v minulom len sedem. Výkyvy boli aj pred rokmi, keďže šiestakov teraz máme 19, siedmakov 25 a ôsmakov 22," hovorí Branikovič.
Počet hokejistov v rôznych ročníkoch tvorí sínusoidu. Problém spôsobujú i zranenia a odchody jednotlivých hráčov v rôznych vekových kategóriách. Logicky nastáva posun. Hráči dorastu nastupujú za juniorku, deviataci za dorast, a tak ďalej. „Pre hokejový vývoj je dôležité, aby mal daný ročník minimálne 22 hokejistov. Ideálne by bolo, ak by bol počet 26-28 detí. Tréningový proces by mal patričnú úroveň," uvažuje manažér Branikovič.
Bolo aj horšie
Osobitnou kapitolou sú tréningy a najmä ich termíny. Naplánovať a zladiť všetky nie je jednoduché. Vyťaženosť ľadovej plochy je v súčasnosti veľká, hoci sú v Nitre dve. Tie slúžia na tréningy, pre verejnosť i na komerciu.
Ťažkosti majú opäť najmladší, deti v prípravke na tréning nevedia prísť samé. Treba ich obliecť, zaviazať im šnúrky na korčuliach. „Časy nie sú ideálne, ale bolo to tu už aj horšie," povedal rodič štvrtáka Peter Ratkovský, ktorého doplnil mládežnícky tréner Pavel Letko. „Detí chodilo prednedávnom menej, rušili sa tréningy. Teraz robí plány pán Ecker, ktorý sa snaží vyjsť v ústrety každému, nemá to ľahké."
Zaspali sme dobu
Hokej je jeden z najdrahších športov, výstroj niečo stojí. „Za posledné tri roky sme rozdali 30 kusov výstroja pre prípravkárov. Snažíme sa kupovať najmä tie brankárske, ktoré sú najdrahšie. Vieme zapožičať aj korčule a výstroj pre tých, ktorí by si to chceli odskúšať. Starším hokejistom sa už klub snaží dávať hokejky, zabezpečiť stravu i autobus," informuje Ladislav Branikovič.
U mladých však takýto servis chýba. Finančne slabším rodinám hokej zahltí finančný rozpočet, niekedy talent dieťaťa zapadne prachom. A potom hrajú tí, ktorí na to majú finančne, ale na druhej strane nemajú až taký talent.
„Na prvom mieste je nábor a nie tréning. Ak má niekto malý talent, tak ho výrazne nezväčšíme a môžeme sa tu aj rozkrájať. V minulosti za čias Jura Kolníka či Garipa Salijiho trénovalo v prípravke na jednej tretine až tridsať detí a bolo z čoho vyberať," vracia sa do minulosti tréner Letko, podľa ktorého treba zmeniť veľa.
„Zaspali sme dobu a zaostávame. Taký futbalový klub má vlastnú akadémiu, my nie. Pritom by sme pokojne mohli odborne i metodicky spolupracovať s mestami ako Šaľa, Hlohovec či Zlaté Moravce, kde hokej zaostáva, no ľadové plochy sú tam k dispozícii. Treba tiež znížiť poplatky, napríklad za také brúsenie korčúľ. Nie je mysliteľné, aby sa za jedno brúsenie brali tri eurá," hovorí otvorene Letko.
