ČAKAJOVCE. Starostka Čakajoviec Mária Berecová sa zahrala na novinárku. Vzala si diktafón a hodiny spovedala svoju babičku, dnes storočnú Máriu Galbavú. Najstaršia obyvateľka, akú kedy Čakajovce mali, si pospomínala na život v dedine. Jej spoveď tvorí kapitolu v prvej komplexnej knihe o Čakajovciach. Vyšla vlani a pri jej vzniku nezištne pomohlo množstvo Čakajovčanov aj priateľov miestnych ľudí. Zbierali staré fotky, od skôr narodených zhromažďovali fakty o obci.
Nápad sa zrodil v roku 2006, keď Čakajovce oslavovali 850. výročie založenia dediny. Babička vtedy mala 96 rokov. Do 99. roku života si postupne spomínala na zašlé časy.
„Ukážky nárečia, staré piesne, čakajovské povery, príslovia, zvyky na kresťanské sviatky, hody, výzor krojov, typické jedlá. O tom všetkom mi babička rozprávala," hovorí starostka Mária Berecová. Informácie pamätníčky doteraz neboli nikde publikované, podarilo sa ich získať až pre knihu s jednoduchým názvom Čakajovce.
Píše sa v nej o období pôstu, ktoré práve prežívame. „Všetky hrnce sa museli cez pôst vydrhnúť a dali sa hore na povalu, nikto sa ich dotknúť nemohol. Na štyridsať dní pôstu sa používal iný riad, robili sa len plané jedlá," parafrázuje svoju babičku starostka.
Keď potom prišla Veľká noc, bolo zase v Čakajovciach hurhaju neúrekom. „Na Veľkonočnú nedeľu sa divčence pripravuvali, kde sa kerá schová. Už od polnoci sa oblívalo. To už ste očuli, tam vrískala, tam kričala, ale kerá by nebola bývala obláta hneď po polnoci, to už by nebolo dobré," spomína v knižke babička. Deň po veľkonočnom pondelku zase dievčatá brali útokom krčmy a šibali mládencov.
Rodičovský dom starostky, kde žije aj storočná babička, je na konci dediny. Babička spomína, ako tam Nemci počas vojny mali sklad munície. Čo sa dialo, sledovali z vrchu pri Drážovskom kostolíku. Keď si súčasná starostka a vnučka Márie Galbavej založila vlastnú rodinu a vedľa rodičovského domu začala stavať vlastný dom, našla v zemi tri funkčné granáty.
