NITRA. V kaviarni Divadla Andreja Bagara sa konal autorský večer s prozaikom a diplomatom Ladislavom Ballekom.
Predávali kilá bryndzových halušiek
Ballek bol v Nitre pred 13 rokmi, istý čas tu aj prednášal na PF UKF. Osem rokov pôsobil ako veľvyslanec SR v ČR, na čo má spolu s manželkou krásne spomienky. Na folklórnych či iných slávnostiach v Čechách a na Morave zažili búrlivé potlesky, ktoré patrili práve Slovákom. „Keď boli Dni slovenskej kultúry v Českých Budějoviciach, reštaurácie denne predávali kilá bryndzových halušiek. O našich nevšedných vzťahoch hovorí aj fakt, že po kalamite v Tatrách Česi na ich obnovu vyzbierali dvakrát toľko peňazí ako Slováci. Deti na jednej pražskej škole zbierali papier a na Tatry dali 2 500 korún. Keď som ich odovzdával primátorovi Vysokých Tatier, tiekli mu slzy," povedal Ballek. „Mnohí zahraniční veľvyslanci sa čudovali, prečo sme sa teda vlastne rozišli, keď sa máme tak radi. Odpovedal som im, že preto, aby sme sa mali ešte radšej a preto, aby sme z majstrovstiev nosili dve medaily," zažartoval. Dodal, že česko-slovenské vzťahy sú najlepšie na svete, lepšie ako slovensko-slovenské či česko-české...
Hodiny podľa kvetu zemiaka
Spisovateľ sa posťažoval na to, ako rýchlo sa mení svet. Ten, ktorý poznal on ako dieťa, už nenávratne zmizol. „Moja babka podľa kvetov zemiaka vedela presne povedať, koľko je hodín, vedela predpovedať počasie. Mala hlboký vzťah k životu a k prírode. Keď som jej odtrhol kvet, upozornila ma, aby som to nerobil - „aj on prišiel na tento svet len raz"," spomínal Ballek. „Keď som s ňou niekam cestoval, kľúč dala pod prah domu. Dnes sa to už nedá..."
Aj o tomto všetkom ho láka písať. Keď nedávno išiel na prechádzku do Prievozu, musel kľučkovať medzi hromadou psích výkalov, plastových fľašiek či papierov. „Našej generácii nie sú takéto veci ľahostajné. Hoci mnohé veci sa zmenili k lepšiemu, úcta k životu a vzťahy medzi ľuďmi sa zhoršili. Keď cestujem v trolejbuse, staré ženy s nákupmi stoja a mladí sedia, hlučne sa bavia či počúvajú hudbu. My sme voľakedy nastupovali až ako poslední za staršími. A zahodiť na zem papier? To by nám rodičia dali."
Televíziu sleduje bývalý diplomat čoraz menej. Nebaví ho pozerať na „osobnosti", ktoré sú krásne a majú 18 rokov. Ani na svetových športovcov, ktorí so „štyrmi ľudovými" zarobia viac ako slovenský učiteľ za 150 rokov.
Na scéne opekali klobásky
Prozaikovu tvorbu a miesto v slovenskej literatúre priblížil profesor na UKF, básnik a literárny vedec Igor Hochel.
„Ladislav Ballek prvými tromi knihami (Útek na zelenú lúku, Púť červená ako ľalia a Biely vrabec) rozšíril rad spoločensky nezaradených hrdinov, nepochopených intelektuálov. Ich vyradenosť vyplýva zo straty ilúzie, v ktorej pozadí je kríza medziľudských vzťahov, citových väzieb a sociálna schizofrénia," uviedol Hochel. „Biely vrabec je vôbec jedným z najexperimentálnejších románov v slovenskej literatúre., ktorý bol aj sfilmovaný, na pozadí vojnových a povojnových rokov rozpráva životný príbeh dvoch bratov."
Ballek je aj autorom cyklu Južná pošta, ktoý bol sfilmovaný, románov Pomocník, Agáty, Lesné divadlo a metaforickej prózy Trinásty mesiac. Práve z tejto knihy predniesol úryvok herec DAB Juraj Hrčka. Jeho kolega Dušan Lenci si zas zaspomínal na divadelné spracovanie Pomocníka z roku 1979. „Bolo to veľké oživenie pre nás, hercov aj pre divákov. Po sérii Solovičových postáv prišli na scénu také, ktoré neboli kladné či záporné, ale ktoré na javisku žili," povedal Lenci. „Divák nášho Pomocníka vnímal aj čuchom - na javisku sme vyrábali klobásky, na proscéniu sme ich opekali a zapíjali vínom. Po predstavení bola neďaleká reštaurácia Dreváreň natrieskaná, také chute sme divákom narobili."
Spisovateľ podpisoval poslucháčom svoje knihy.
Z knihy Trinásty mesiac čítal herec DAB Juraj Hrčka.