SEREĎ. Pred vyše desiatimi rokmi prišla do Serede firma LIBL so zámerom začať na Trnavskej ceste podnikať vo výrobe prírodných obalov zo živočíšnych zvyškov. Odvtedy sa obyvatelia dotknutej časti sťažujú na intenzívny zápach unikajúci z jej prevádzky. Podpísali aj niekoľko petícií.
Všetky povolenia majú
„Myslím si, že to umiestnenie sa vtedy malo podrobiť prísnejšiemu skúmaniu, ale všetky orgány a organizácie činné v územnom konaní s tým súhlasili. Teraz sú podmienky v environmentálnej sfére iné ako kedysi," hovorí architekt mesta Sereď Ľubor Nešťák. To, že pravdepodobne ani firma LIBL dostatočne neinformovala o svojom predmete činnosti, pripustil aj šéf oddelenia životného prostredia Róbert Gablík.
„Zrejme v čase, keď to prezentovali na meste, to bolo možno trochu inak chápané. Neviem teraz hodnotiť, ako to bolo v roku 1998, keď začali podnikať v tejto oblasti. Isté je, že majú v poriadku všetky dokumenty a povolenia," vraví Gablík.
Zápach z prevádzky mohol byť spôsobovaný podľa neho aj nedostatočným nariedením odpadových látok s vodou.
„Pokiaľ tam voda nie je a množstvo toho, čo prepláchnu z prírodných obalov nie je nariedené, intenzita zápachu je omnoho vyššia," vraví Gablík. Je presvedčený, že do problematiky by mala vstúpiť aj Západoslovenská vodárenská spoločnosť, ktorá určuje limity na vypúšťanie odpadových vôd do miestnej kanalizácie na Trnavskej ceste.
„Laboratórium vykonávalo skúšky a rozbory. Nejaké hodnoty boli prekročené, ale to sa netýkalo zápachu. Toto nedodržanie zmluvných podmienok sme im spoplatnili," povedal Ľubomír Fraňo.
Konatelia spoločnosti LIBL sa bránia tvrdením, že časť kanalizácie je stará.
„Nie všetky domy sú napojené na kanalizáciu a keď sme sem prišli, v každom druhom dome sa chovali ošípané. A mimochodom, toto je priemyselná zóna, preto nám to aj schválili. Sú tu pečivárne aj zinkovňa, z ktorej ľuďom sadá ťažký prach na okná a pľúca," hovorí jeden z konateľov.
Účastníci konania sa odvolali
Spoločnosť LIBL sa pred niekoľkými rokmi aj na základe petícií obyvateľov Trnavskej cesty rozhodla presťahovať svoju prevádzku. Keď mesto pristúpilo v roku 2004 k zmene územného plánu, vybrali si areál Nový Majer. Proti jeho rozhodnutiu sa v štádiu územného konania postavili dvaja dotknutí účastníci. Podľa neoficiálnych informácií, ktoré nám potvrdil viceprimátor Peter Rampašek, by mal byť verdikt v prospech mesta Sereď.
„Sme radi, to bola naša snaha. Po vydaní stavebného povolenia môžeme pristúpiť k ďalším krokom," hovorí jeden z konateľov. V akom časovom horizonte by bola spoločnosť LIBL schopná sa presťahovať, si netrúfol odhadnúť. „Je to otázka investičných prostriedkov, či to budú tri roky, je predčasné sa vyjadriť."
Vzduchotesné žumpy
Podľa architekta Ľubora Nešťáka je Veľký Majer najideálnejšie miesto pre takýto druh podnikania.
„Spoločnosť by mala použiť najmodernejšie technológie a metódy, ktoré zamedzia rozptylu odérových látok. Ľudia by nemali nič pocítiť. Aj odpad pôjde do špeciálne uzatvorených vzduchotesných žúmp. Dokonca im aj hygiena povolila ubytovanie pre zamestnancov priamo v areáli," vysvetľuje architekt.
„Bolo by dobré, keby sa presťahovali, lebo keď prechádzam autom, musím zatvárať okná. Nechápem, ako to mohli vôbec povoliť. Ľudia si mysleli, že je to niečo prírodné a firma bude vyrábať bioprodukty," hovorí Emanuel Kubán z Trnavskej cesty. „V lete je to najhoršie. Je to asi najhorší smrad, ktorý existuje. Mám stavebnú firmu a koľkokrát aj mojich chlapov napne," dodáva Milan Chlébik.
