ŠAĽA. Prvé jarné lúče spravili radosť najmä pani Zuzke a jej partnerovi Jozefovi. V malej búdke pri Váhu žijú spolu už päť rokov. Hovoria, že všetko, čo potrebujú, majú a že ani v paneláku sa nemajú ľudia tak dobre ako oni.
Pani Zuzka pochádza z Nededu. Rozviedla sa po 26 rokoch manželstva. „Nechcela som sa vydávať, nemala som to v pláne. Bola som jedináčik, mala som všetko. Už by som to nikdy v živote nespravila, neverím nikomu. V manželstve potom nastal obrat, ale ako každá milujúca žena som čakala, že sa to zmení. Márne," vraví. Z manželstva jej zostali tri deti. Hovorí, že hoci nežije s nimi, žije pre ne.
„Najviac mi chýba Erik, má len 12. Žije s exmanželom. Jozef a Angela sú už dospelí, dcéra ma už spravila babkou, ale nevydala sa, zakázala som jej to, aby netrpela ako ja. Často si voláme a niekedy ma zvyknú prísť aj navštíviť."
Predtým ako Zuzka zostala na ulici, bývala v trojizbovom byte v mestskej časti Šale - vo Veči. Prišla oň podvodom. Jedného dňa si prečítala v novinách v kolónke „Predám" inzerát s údajmi nápadne podobajúcimi sa jej bytu. Keď prišiel kupec, najprv zaváhala, ale keď jej sľúbil peniaze v hotovosti, súhlasila.
„Bola to bytová mafia, sú to manželia, ktorí podviedli už viacerých. Nemôžem sa brániť, lebo nemám ani zmluvu, ani peniaze," rozpráva svoj príbeh osudom skúšaná žena. Aj ona má svoj sen. Chcela by sa naučiť po francúzsky a ovládať informatiku.
„Možno by mi to pomohlo aj v zamestnaní, ktoré stále hľadám. Ale všade buď prepúšťajú, alebo chcú len mladé, a ja mám už 50 rokov. V dnešnej dobe je akoby všetko ťažšie, ale nesťažujem sa, mám tu všetko, čo chcem," pokračuje Zuzka a ponúka ma kávou.
Búdku, v ktorej partneri bývajú, postavil Jozef pred deviatimi rokmi za dva dni spolu so svojimi kamarátmi-bezdomovcami. Použili kúpeľňové dielce, ktoré našli pri kontajneri.
„V jednej izbe bývame my, v druhej brat Janko, ktorý prišiel len pred niekoľkými mesiacmi. Je to síce malé, ale útulné. Keby mi niekto ponúkol byt, nešiel by som odtiaľto preč ani za svet," hovorí pri miešaní kapustnice pán Jozef. V malej miestnosti má všetko svoje miesto. Jedna posteľ, pri dverách kachle, ktoré zahrievali počas tuhej zimy, na stenách sväté obrázky, v rohu televízor na autobatériu.
„V lete ho pozeráme aj vonku pod takým provizórnym altánkom. Vtedy je tu krásne, sme predsa uprostred prírody."
Jozef je bezdomovcom už 22 rokov. „Najprv sme boli vpredu, potom nám povedal náčelník, že si máme nájsť iné miesto. S policajtmi vychádzame dobre, sú to dobrí ľudia, nosia nám sem uteráky, posteľnú bielizeň, šatstvo a zastavia sa aj, aby skontrolovali, či je všetko v poriadku. Sme tu jednoducho šťastní."
