Veľkonočné zvyky sú iné na východe, iné na západe Slovenska. Hranica tradícií prechádza územím Nitrianskeho kraja. V niektorých obciach sa v pondelok polieva, v iných si potrpia na korbáč. Inde zase šibú v utorok ženy.
NITRA. Vo Veľkom Lapáši pri Nitre oživujú tradície folkloristi. Aj tento rok chodia chlapci v regionálnych krojoch na Veľkonočný pondelok oblievať dievky na voze. Od dievčat dostávajú vlastnoručne maľované kraslice.
„Táto tradícia sa dodržiava už viac ako 20 rokov, od založenia súboru Rapkáčik,“ hovorí Ingrid Rakovská.
Pre Veľký Lapáš je typické aj to, že v utorok sa dievčatá chlapcom odplácajú tým, že ich vyšibú.
Regionálne rozdiely
Anton Števko z Ponitrianskeho múzea upozorňuje na špecifikum nitrianskeho regiónu.
„Na východe Slovenska sa polievalo a na západe sa šibalo. Zaujímavé je, že západno-východná hranica týchto zvykov prechádza práve územím Nitrianskeho kraja - v rôznych obciach je vplyv východu a západu. V niektorých sa v pondelok polievalo, v iných sa polievalo a šibalo. A sú dediny, kde sa v pondelok polievalo a v utorok ženy šibali.“ Tieto odlišnosti poznačili aj rozdielne zvyky, ktoré udržiavajú rodiny v celom Nitrianskom kraji.
Očistné rituály
Polievačky majú svoje začiatky v pohanskom období. „Veľkú noc sprevádzalo množstvo rituálov, ktoré mali očistiť človeka a príbytok od zlého a zabezpečiť prosperitu pre ľudí, dobytok, pôdu a majetok roľníka,“ hovorí Števko.
Na území nitrianskeho regiónu sa oddávna darilo pestovaniu plodín. Pre roľníkov začínal nový rok jarou, dňom rovnodennosti. K týmto dňom sa viazali očistné obrady, ale aj snaha zabrániť tomu, aby zlé sily škodili ľuďom. Ľudia verili, že na krížnych cestách sa schádzali bosorky. Ak ženy chceli zvýšiť dojivosť kráv, mali za rannej rosy ťahať po rašiacej tráve plachtičku a hovoriť pri tom magickú formulku: „Úžitok do mňa, ale nie všetok.“
Veľkonočný pondelok
V devätnástom storočí sa po pôstnom období pre polievačov pripravovali jedlá, ktoré sa posvätili v nedeľu. „Bola to najmä údená a sušená šunka, v nitrianskom regióne nazývaná švodra. Podávala sa s vajíčkami, klobáskami alebo praženicou. V okolí Nitry na veľkonočných stoloch nechýbala ani pečená kozľacina či baranina. Na dedinách sa piekli koláče calta, v mestách sa pripravovali upečené v podobe baránkov, " povedal Števko.
Odmenou pre polievačov je aj v súčasnosti vajíčko, ale najmä čokoládové. Kedysi to bolo vajíčko varené a maľované, neskôr sa aj vyfukovalo. Symbolizovalo znovuzrodenie života. Polievačka mala zabezpečovať zdravie, životaschopnosť a plodnosť. K tomu slúžili práve voda a šibáky, ktoré sme si z predkresťanského obdobia uchovali až dodnes.
Autor: js
