Ladislav Ťažký plánuje napísať knihu, v ktorej bude kapitola o možných atentátoch na Alexandra Dubčeka.
NITRA. Hosťom autorského večera v kaviarni Divadla Andreja Bagara bol predstaviteľ slovenskej povojnovej prózy Ladislav Ťažký. Pred vyše 5 rokmi bol pri príležitosti svojho jubilea 80 rokov prvým a zatiaľ jediným spisovateľom, ktorému Literárny klub Janka Jesenského pripravil autorský večer vo veľkej sále DAB v Nitre.
Napíše o Dubčekovi
Zatiaľ poslednou knihou Ladislava Ťažkého je román z čias okupácie Porazení víťazi z roku 2009. „Tu som nechal môjho hrdinu - čatára Matúša, ktorý sa prelína takmer všetkými mojimi dielami, zomrieť. Má už 86 rokov, má na to právo," povedal s úsmevom Ladislav Ťažký. „Matúš už od sveta nič neočakáva a o to, čo by chcel povedať ostatným, už svet nemá záujem." Ťažký plánuje vydať ešte knihu Lov na ľudské tváre, kde sa má objaviť aj kapitola „Možné atentáty na Alexandra Dubčeka", ktorý bol jeho priateľom.
Scenár mu zmenili
Autor dodal, že ho čert pokúša, aby napísal aj poviedku na základe osobného zážitku. Na zastávke v Bratislave, keď si šiel na poštu pre dôchodok, ho oslovila krásna dáma, aby si šli „niekam sadnúť". „Nepresvedčila ma, ja mám takmer 86, ona asi 30. Keď na chvíľu odbehla, sadol som do električky a ušiel som jej," zasmial sa spisovateľ, ktorý kedysi písal aj filmové scenáre. Nakrútili sa podľa nich štyri filmy. „Na jeden z nich budem ešte dlho spomínať. Ide o film Zbehovia a pútnici režiséra Juraja Jakubiska. Z môjho scenára však nakoniec zostalo „len také nič". Keď mal film premiéru, protestoval som. Film nakoniec dostal cenu v Plzni, mňa vyhodili zo strany aj zo zväzu spisovateľov."
Autobiografia z frontu
Do literatúry Ladislav Ťažký vstúpil vstúpil v polovici 50. rokov v časopisoch publikovanými poviedkami a fejtónmi. Debutoval roku 1962 dvoma zbierkami poviedok z rodného čiernobalockého kraja, nasledovali novela Dunajské hroby, román Amenmária - Samí dobrí vojaci a triptych baladických noviel Kŕdeľ divých Adamov. Kolektivizáciu slovenskej dediny zobrazil v románe Pivnica plná vlkov. Po ňom sa opäť vrátil k dielam s vojnovou tematikou - vydal diela Pochoval som ho nahého a Evanjelium čatára Matúša, ktoré je pokračovaním príbehu čatára Matúša Zraza z románu Amenmária. V ďalších dielach autor opísal život obyčajného slovenského ľudu, ľudské vzťahy, problémy mládeže aj osudy slovenských emigrantov. Amenmária - Samí dobrí vojaci je autobiografickým románom, v ktorom Ťažký opisuje osudy slovenských vojakov odchádzajúcich na východný front. Nosnou témou je konflikt medzi nezmyselnou vojnou a túžbami mladého človeka - čatára Matúša Zraza.
Ťažký je maturitnou otázkou
Dielo a život teraz predstavil Andrej Červeňák, jeho tvorbu poslucháčom priblížil aj vydavateľ Roman Michelko. Ako na starého priateľa, ktorý sa celý život rozdával iným, si na neho zaspomínal Ladislav Švihel.
„Ladislav Ťažký je pre slovenskú kultúru a literatúru všetkým. Netreba ho ani predstavovať, je súčasťou maturitnou otázkou v slovenskej literatúre. Publikoval desiatky významných diel - románov, noviel, esejí," uviedol Andrej Červeňák. „Pravdivo v nich opísal zážitky z II. svetovej vojny, obdobia kolektivizácie či normalizácie. Po vojne sa nechal nadchnúť víziou nového sveta, ale všetko zmarili 50. roky. Po roku 1968 musel autor pykať za svoje názory, nesmel 9 rokov publikovať. V roku 1989 aj Laco štrngal kľúčikmi, ale znovu to bola ulička, ktorá nezaviedla všetkých do „zasľúbenej zeme". Mal dvakrát aj ponuku stať sa prezidentom SR, ale odmietol, nechcel sa vyčleniť spomedzi nás."
Vydavateľ Roman Michelko zdôraznil, že Ťažký je jedinečný tým, že o zásadných veciach píše neschematicky. „Jeho diela sú autentické, prežité, jeho tvorba je uveriteľná, preto je nadčasová. Vždy išiel svojou, ťažšou cestou, situácie a problémy vždy opísal pravdivo, nie poplatne dobe," skonštatoval Michelko.
Autor: če
