NITRA. Skvelé herecké výkony, sugestívna hudba a spev, jednoduchá no pritom atraktívna súčasná scénografia i kostýmy. Také sú Mŕtve duše, ktoré Divadlo Andreja Bagara uviedlo v premiére minulý piatok.
Hra vznikla na motívy slávneho románu Nikolaja Vasilieviča Gogoľa. Autor postavy románu Mŕtve duše vykreslil ako štúdie ľudí, ktorí vo svojej podstate nie sú zlí či zákerní, no len akosi priľahko podliehajú vášňam a slabostiam. Vytvoril tak komický, no zároveň hlboko pravdivý a znepokojujúci obraz spoločnosti, v ktorej sa ľudia kvôli svojim slabostiam ľahko zapredávajú podvodníkom a pokušiteľom. Z drobných súkromných nerestí tak vyrastá veľké spoločenské zlo.
Neznámy nie je čert z rozprávok
Režisérom inscenácie je Michal Vajdička. „Nitianski herci ma nesklamli, naplnili moje predstavy," neskrýval spokojnosť. Jeho režijná koncepcia pracuje s prelínaním dvoch príbehových rovín - reálnej a mystickej. Hoci Mŕtve duše patria ku klasike, podľa Vajdičku sa vyjadrujú k súčasným problémom ľudí i celej spoločnosti. Neznámeho, ktorý má predstavovať stelesnenie zla, zastupuje niekoľko podôb (hrajú ho Kristína Turjanová, Zuzana Kanócz, Juraj Loj a Juraj Hrčka). „Nie je to však čert z rozprávok, ale kúsok diabla. Veď v každom z nás je diabol aj anjel," vysvetlil Vajdička.
Kým v úvodných prípravách predstavenia sa uvažovalo s použitím vozíka - segwaya, na ktorom by sa Neznámy presúval, napokon sa na ňom nedohodli. „Ako prvky odkazujúce k súčasnosti sme použili napríklad mobil, skutočné reálie a podobne."
Pre režiséra bol stelesnením Čičikova Richard Stanke, ktorého prizval k spolupráci. „Rišo sa ocitá ako keby v šiestich dialógoch: mŕtvych nevoľníkov - duše skupuje od šiestich ľudí. Neznámemu chce dokázať, že sú ešte horší ako on sám. V každej z týchto situácií je iný, prejavuje inú charakterovú vlastnosť, pričom ku každej postave zvolí vždy iný prístup," hovorí Vajdička. „Hoci sa poznáme už dlhšie, toto je naša prvá spolupráca. Myslím si, že Riško je geniálny Čičikov."
Čičikov chce trestať darebákov
Spoluprácu si pochvaľuje aj samotný herec. „S tvorcami inscenácie aj nitrianskymi hercami sa mi robilo veľmi dobre, poznáme sa už dlhšie, niektorí hosťujú u nás v SND. Sme príjemný kolektív, v ktorom vládne veľmi dobrá atmosféra," hovorí Richard Stanke. „A aký je môj Čičikov? Prejavuje negatívne aj pozitívne črty, podľa toho, v akej situácii sa ocitne, k čomu ho prinúti život. Nikto nevie, ako by sme sa na jeho mieste zachovali my. Možno trochu sympatické je mi na ňom to, že tým, ako koná, sa snaží potrestať ľudí, ktorí sú možno omnoho väčší darebáci ako on."
Naivného Manilova stvárnil člen súboru DAB Peter Oszlík. „Nebolo pre mňa jednoduché vcítiť sa do tejto postavy, nájsť ho v sebe. Hľadal som veľa spôsobov, ako k nemu pristupovať," hovorí Peter Oszlík. „Je to taký kvázi intelektuál, ktorý je vlastne nešťastný. Nikto ho neakceptuje, hľadá si nejakú spriaznenú dušu, s ktorou by sa mohol porozprávať. Márne ju hľadá aj v Čičikovovi."
Oszlíkov nitriansky kolega Milan Ondrík si zahral prefíkaného frajera Nozdriova. „Mám rád túto postavu, je mi blízka. Som to tak trochu ja," zasmial sa Ondrík, ktorý bol počas naštudovania Mŕtvych duší mesiac v Kanade na Kultúrnej olympiáde. „Stihol som to, dostúpil som do skúšobného procesu s tým, že mi dali väčší priestor. Mal som skúšky samostatne a pán režisér mi dal čas, aby som ostatných hercov dobehol. Dúfam, že som sa im aspoň priblížil," dodal až príliš skromne Milan Ondrík.
V ďalších postavách excelovali Eva Pavlíková (Korobočková), Ivan Vojtek st. (Sobakievič), Branislav Matuščin (gubernátor), Žofia Martišová (Pľuškinová) a ďalší herci. V predstavení si zahralo aj 30 komparzistov zo zboru Nitria a Súkromného konzervatória, ktorí predstavovali mŕtve duše.
Zimomriavky z hudby a spevu
Autorom hudby je známy muzikant Marián Čekovský. Ako sám povedal, vytvoril akýsi nový druh zborového spievania - niečo medzi scénickou hudbou a „ruským gospelom". Akože hlasy zo záhrobia spievajú zborové piesne - predstavujú ich speváci z nitrianskeho speváckeho zboru Nitria a mladší speváci - prváci z nitrianskeho Súkromného konzervatória. „Gogoľ napísal také dielo, kde som mohol aj ja z vlastnej skúsenosti veľa vecí priniesť - najmä do toho spevu. Spev je nástroj, ktorý každý z nás nosí vždy pri sebe," hovorí Čekovský. „Myslím si, že ľudské hlasy vniesli do predstavenia vynikajúci efekt, od ktorého naskakujú zimomriavky. Spolu s plačom mám práve zimomriavky na divadle najradšej. Je to úžasné a vtedy mám z divadla dobrý pocit. O toto som sa chcel pokúsiť aj v Mŕtvych dušiach. Či sa mi to podarilo, musia diváci posúdiť sami," dodal Čekovský.
Žofia Martišová ako vdova Pľuškinová a Eva Pavlíková ako Korobočková. FOTO: MARTIN HAVRAN
Autor: če
