Krásnych 85 rokov sa dožil akademik Ján Plesník. Za dlhý život vďačí zdedenému odkazu, pozitívnemu mysleniu a práci, ktorú má rád.
Okrúhle jubileum si so svojimi bývalými spolupracovníkmi a priateľmi vo Výskumnom ústave živočíšnej výroby pripomenul akademik Ján Plesník. Je držiteľom čestných doktorátov z univerzít u nás aj v zahraničí a čestným občanom Nitry. Spolu s Emilom Špaldonom sú jedinými akademikmi Československej a Slovenskej akadémie vied v oblasti pôdohospodárstva.
Napriek tomu je skromný a na formality si príliš nepotrpí „V pozvánkach na oslavu som poprosil o osobnú účasť, žiadne vecné pozornosti neprijímam," zdôraznil s úsmevom Ján Plesník, ktorý sa narodil 23. apríla pred 85 rokmi. „V týchto dňoch sa narodili aj Shakespeare, Lenin, Hitler a kráľovná Alžbeta, „Betka" je o rok mladšia ako ja," zažartoval si.
Bravčová masť aj slivovica
Ján Plesník v súčasnosti pôsobí v Agentúre Slovenskej akadémie poľnohospodárskych vied, kde sa podieľa na vypracovaní programu na podporu využívania domácich zdrojov, rozvoja vidieka a kultúrnych funkcií krajiny. Ako dôchodca má už právo na oddych, no on aj napriek požehnanému veku s manželkou rád pracuje v záhradke na svojej chalupe. Zdravie, vitalitu a pozitívne myslenie si udržiava celkom prozaicky. „Nie som disciplinovaný človek, ako biológ poznám zásady správnej výživy, ale prísne ich nedodržujem. Už som si svoje odžil a teraz jem, čo mi chutí. Mäso, vajcia, bravčová masť, mlieko, nevyhýbam sa ničomu. Každý deň vypijem aspoň pol litra mlieka," priznáva Ján Plesník. „Viem oceniť aj dobrú slivovicu, dedko aj otec robili v pálenici a ja som v nej mával cez prázdniny službu. Musím však pripomenúť, že veľmi dôležitý je zdedený genetický základ. V rodine extrémne dlhovekých nemáme, ale 85 rokov je bežný vek. Ja sa ho snažím prekonať, aby vnuci žili s vedomím, že máme dlhovekosť zapísanú v génoch."
A čo by si oslávenec prial k 85. narodeninám? „Zdravie pre celú rodinu, lepšie ako primerané veku. Podľa štatistiky o priemernom veku, ktorého sa Slováci dožívajú, by som tu už nebol. A ešte by som si želal, aby sa vede, výskumu a jej pracovníkom ušla väčšia podpora a uznanie spoločnosti. Dnes má kadejaká celebrita väčšiu trhovú cenu ako laureát Nobelovej ceny."
Vyrastal bez rodičov, zarábali v Amerike
Ján Plesník sa narodil v roľníckej rodine, svoje detstvo si pamätá ako nie príliš radostné. „Mal som čosi vyše 2 rokoch, keď mi rodičia odišli do Ameriky sa zárobkom, do istej miery mi ich nahrádzal dedko. So súrodencami som vyrastal u príbuzných, ktorí ako maloroľníci poznali len robotu od rána do večera. Už odmala som musel byť užitočný - staral som sa o hydinu, nosil som na pole vodu či obedy," spomína jubilant. „Z tohto obdobia som si uchoval pekné spomienky najmä na prírodu - bývali sme na kopaniciach Podprehora pri Krajnom. Ako decká sme vedeli o každom vtáčom hniezde, tešili sme sa, keď sa vyliahli kuriatka či kačiatka, dávali sme im mená."
Na meštianke prepadol
Keď chodil ma meštiansku školu v Krajnom, rodičia sa vrátili z Ameriky, prikúpili role a na kopaniciach pribudol nový dom. Ján však nemal na rodičov žiadne spomienky, boli mu cudzí, vzťah k nim si vytváral rokmi. „Na meštianke som sa neučil, bol som zlý žiak, aj som prepadol. Bol predpoklad, že ako najmladší súrodenec prevezmem gazdovstvo ja," spomína Plesník. No mama rozhodla inak. „Hoci to bola prostá žena, mala úctu k vzdelaniu, ktoré s otcom chceli dopriať mne aj bratovi Samuelovi a sestre Alžbete. Oni už boli gymnazisti, keď som nastúpil ma Roľnícku školu v Martine. Bol to obrovský zlom v mojom živote."
Patril k najlepším
Prišiel do kultúrneho prostredia, po prvýkrát cestoval vlakom, prvý raz bol v kine. Zatúžil po ďalšom vzdelaní, doma povedal, že sa už na „sedlačinu" nevráti. V štúdiách pokračoval na Vyššej hospodárskej škole v Martine a Košiciach, titul inžiniera získal v Brne na Vysokej škole poľnohospodárstva a lesného inžinierstva. Potom absolvoval aj veterinárnu nadstavbu. A všade už patril k najlepším žiakom.
„Škola mi dala do života veľmi veľa - do mojej budúcej práce aj pre všeobecný rozhľad. V Brne som bol medzi štipendistami, ktorí boli vzdelávaní špeciálne pre vedu a výskum. Keď sme po škole prišli do ústavu, boli sme už dobre pripravení na výskumnú činnosť," zdôrazňuje Plesník. Jeho prvým pôsobiskom bol Výskumný ústav živočíšnej výroby, ktorý pôvodne sídlil vo Vígľaši, neskôr sa presťahoval do Nitry. Istý čas externe prednášal na VŠP v Nitre (dnes SPU) a viedol Katedru špeciálnej zootechniky.
Belgičania ich chceli učiť prenos embryí
„Za svoj najväčší úspech v živote považujem fakt, že sme Výskumný ústav živočíšnej výroby v Nitre - Lužiankach vybudovali na zelenej lúke - ako špičkové pracovisko na poprednej medzinárodnej úrovni," povedal Plesník.V roku 1959 sa stal riaditeľom VÚŽV, ktorý presťahoval do Nitry. Viedol ho 32 rokov - do roku 1991. Ako milovník umenia sa zaslúžil o zriadenie výstavnej siene v jeho objekte, takisto stál pri zrode filmového festivalu Agrofilm. „Výskumný ústav sa stal hlavným koordinátorom výskumu živočíšnej výroby v Československu a medzinárodným koordinátorom v oblasti živočíšnej biotechnológie pre krajiny socialistického bloku. Bol veľmi dobre vybavený experimentálne, laboratórne aj kvalifikáciou pracovníkov. Pracovali u nás medzinárodné vedecké tímy, vyrástlo u nás 15 doktorov vied," vysvetľuje Ján Plesník. „Na tú dobu sme mali unikátne prístroje nielen v rámci republiky - používali sme jeden z prvých elektrónových mikroskopov, mali sme embryonálny mikromanipulátor na svetovej úrovni. Robili sme u nás experimenty, na aké nemali zariadenie ani mnohé „západné" krajiny."
Ján Plesník spomenul ako príklad, že v 90. rokoch sa im ohlásili Belgičania, ktorí im chceli pomôcť v oblasti výskumu živočíšnej výroby - vraj nás naučia robiť prenos embryí. „Povedal som im, že to pre nás nie je žiadny výskum, prenos embryí robíme už 15 rokov aj v praxi. Keď si napokon prezreli náš ústav, uznali, že takto vybavené pracovisko v Belgicku nemajú." Súčasnosť ústavu Jána Plesníka až tak neteší - podľa neho sa zmenšuje podpora vedy a výskumu, na experimentálne pracoviská nie sú peniaze, počty zamestnancov sa znižujú. „Z rozhodnutia predošlého ministra sa nezmyselne zmenil aj názov ústavu na Centrum výskumu živočíšnej výroby. Doteraz neviem prečo, VÚŽV bola doslova značka, ktorá nám robila vo svete dobré meno," myslí si niekdajší riaditeľ ústavu. Na druhej starne ho však teší, že tradícia kvality výskumu pokračuje a na ústave ďalej vyrastajú vedecké osobnosti.
Autor: če
