ovala ho domácej Grékyni... S členkou ŠK Kachi Nitra sme sa po návrate domov pozhovárali.
Ako ste sa cítili tesne pred ME?
„Cítila som sa v dobrej forme, až na to, že som si trošku na predposlednom tréningu poranila lakeť, čo bolo dosť bolestivé a nepríjemné. Ale vedela som, že na šampionáte budem mať toľko adrenalínu, že zranenie ani nebudem vnímať. Cítila som sa minimálne na medailu a musím priznať, že som verila vo víťazstvo. No tesne pred ME som sa cítila hlavne dosť hladná, keďže som zhadzovala a dva týždne som žila len na ovocí a ‘polystyrénových‘ chleboch.“
Ako prebiehala príprava?
„Príprava prebiehala v podstate tak ako vždy pred veľkým šampionátom - dvojfázový tréning, s ktorým som tento rok začala už začiatkom februára, kedy som robila celý mesiac v podstate objemovú a silovú prípravu. Od marca sme sa zamerali spolu s trénerom viac na karate. Dvakrát v týždni sme ráno robili posilňovňu, sedemkrát do týždňa som mala tréning karate a dvakrát ešte taebo. V príprave som sa cítila super, výnimočne ma obišli všetky zranenia aj choroby, na prípravných turnajoch som sa cítila tiež výborne a najviac sebadôvery mi dodal turnaj US Open v Las Vegas, kde som zápasila naozaj dobre a keďže to bol posledný veľký turnaj pred ME, tento pocit som v sebe držala až do Atén. Dokonca ešte aj deň pred súťažou som pozerala viackrát svoj finálový zápas z finále tohto turnaja, dodávalo mi to veľkú silu a sebadôveru.“
Čo ste si pomysleli po postupe do finále?
„Že to je pocit, pre ktorý sa oplatí trénovať. Stojí mi za to trénovať - pre tento pocit. Čakala som na neho tri roky, posledný raz som bola vo finále ME v roku 2007, potom sa mi dva roky nedarilo. O postup do finále som išla s Francúzkou, osem sekúnd do konca som prehrávala 0:4 a podarilo sa mi vyrovnať na 4:4. Takéto dramatické zápasy človeka stoja obrovské vypätie síl a keď potom takýto stav otočí, radosť je dvojnásobná.“
Čo s odstupom času hovoríte na finálový zápas?
„Stále sa mi v mysli vynára jeden a ten istý moment, ktorý neviem zastaviť a mám pocit, že to bolo teraz... Chcem to pustiť z hlavy, no nejde to. Finálový zápas som mala jednoznačne vyhrať. Nad domácou Grékyňou som mala jednoznačnú prevahu po všetkých stránkach. Neurobila na mňa ani jeden jediný bod, tri body dostala za vykonštruované tresty, ktoré mi udeľovala hlavná rozhodkyňa. Sekundu pred koncom som vyhrávala 4:3 a keď už som sa išla tešiť, že je koniec zápasu, zrazu mi táto rozhodkyňa udelila hansoku - diskvalifikovala ma vraj za nedovolenú techniku, čo bolo akože strčenie rukami do súperky. Pretekám v kumite 10 rokov, v živote som sa s ničím podobným nestretla a keď vám takéto niečo urobí rozhodca sekundu pred koncom vo finále majstrovstiev Európy, nedá sa to len tak „rozdýchať“... Chodili za mnou pretekári všetkých reprezentácií, kopa trénerov, rozhodcov, každý hovoril, ako mu je to ľúto a že je to hanba svetového karate, aby sa niečo takéto vôbec mohlo stať. A aj keď viem, že tieto ME som mala vyhrať ja, to najdôležitejšie, prečo to všetko robím, prečo toľko veľa trénujem a karate v podstate obetujem celý svoj život - je len ten super pocit, ktorý mám, keď sa mi podarí niečo veľké, sa nedostavil. Táto rozhodkyňa ma o ten pocit obrala...
Aké boli reakcie okolia na úspech?
„Krásne, ako som už hovorila, každý - až na pár ľudí z našej vlastnej reprezentácie, ktorí mi nepodali ani ruku, sa so mnou tešil. Toľko sms, mailov a odkazov na facebooku som ešte nikdy nedostala. Mám okolo seba veľa ľudí, ktorí mi prajú a s ktorými sa viem z víťazstva naozaj tešiť. Radosť je veľká hlavne vtedy, ak ju má človek s kým prežívať a ja mám našťastie okolo seba veľa takýchto ľudí. Keď sa trošku otrasiem, spravím pre nich jednu veľkú oslavu. Každý úspech treba osláviť, inak sa vraj nezopakuje. A nechcem riskovať, že kvôli tomu potom nevyhrám v októbri majstrovstvá sveta. Takže sa musím rýchlo spamätať a osláviť to čo najskôr.“
Kam radíte tento úspech?
„Do zbierky svojich najväčších úspechov, kde patria všetky moje medaily z ME. Mám ich celkovo štyri a taktiež titul akademickej majsterky sveta.“
Aké sú vaše ďalšie plány?
„Pripraviť sa poriadne na majstrovstvá sveta a vyhrať ich!“
Monika Višňovská (celkom vľavo) nedokázala na stupni víťazov schovať slzy. FOTO: (RK)
Autor: RK
