NITRA. Železničná stanica je miesto voľné, alebo budovami opatrené, ktoré je k trati železničnej priliehajúce, alebo s ňou súvisiace. Slúži k prijímaniu osôb alebo tovaru k preprave určeného. Takto videl železničnú stanicu Ottov náučný slovník z roku 1901.
Koľaje už za Rimanov
Ako sa železnice a veci spojené s prepravou na koľajach menili a vyvíjali, približuje výstava Na prvej koľaji pozor! Pripravila ju pre bratislavskú Bibianu trojica Marián Paulini, Eva Čárska a Ondrej Slivka. Výstavu Bibiana požičala Slovenskému poľnohospodárskemu múzeu v Nitre, kde si ju návštevníci môžu pozrieť až do konca októbra. Múzeum je v areáli výstaviska Agrokomplex.
Hneď pri vstupe stojí historická stanica, kde si deti môžu štiknúť originálne kartónové lístky s pečiatkou. Celá expozícia je robená interaktívne, deti sa pri jednotlivých typoch železníc hrajú, no zároveň ich spoznávajú.
V múzeu sa dozvedia, že základom železníc sú koľajnice. Nápad, ktorý uľahčil pohyb vozov vznikol už v starom Ríme. Rimania dláždili cesty v dvoch radoch, ktorých vzdialenosť sa rovnala rozchodu kolies. Vozíky naložené uhlím sa v baniach od 15. storočia pohybovali spočiatku po drevených, neskôr po kovových koľajniciach. Dnes je základným materiálom koľajníc oceľ.
Poľná, lesná
Vagóny najskôr ťahali kone, po vzniku parného stroja lokomotíva. Tú vymyslel George Stephenson. V roku 1825 ťahala 33 vagónov s uhlím a múkou. Niekoľko stoviek ľudí nadšene naskakovalo do vlaku, ktorý išiel rýchlosťou desať kilometrov za hodinu. Dnešné vlaky sa pritom môžu rútiť až päťstokilometrovou rýchlosťou. Na Slovensko prvý parný vlak dorazil v auguste 1848, šiel z Viedne do Bratislave.
„Deťom v jednotlivých častiach ukazujeme typy železníc - konskú, parnú, poľnú aj lesnú. Napríklad nitrianska poľná železnica je najdlhšie funkčná poľná železnica na Slovensku. Skončila svoju prevádzku v roku 1971. Pôvodne bola na statku v Želiezovciach, torzo železnice a časti vagónov doviezli neskôr k nám do múzea,“ hovorí Marianna Hričová.
Dôležité boli aj poľné či lesné železnice. Tie prvé zvážali úrodu z polí do skladov. Tie druhé nosili drevo z lesa. Na Slovensku ešte v polovici minulého storočia existovalo štyridsať lesných železníc. Dnes sú len tri - Čiernohorská lesná v Čiernom Balogu, lesná úvraťová železnica Vychylovka ako súčasť skanzenu kysuckej dediny a Považská lesná železnica ako súčasť múzea liptovskej dediny.
Verný psík
Deti aj dospelých ale najviac zaujal exponát, ktorý nemá priamo nič spoločné s koľajami či vagónmi. Kópia bronzovej sochy psíka. Originálna socha stojí na stanici Schibuga v Tokiu. Postavili ju Japonci na pamiatku verného psíka Hachika. Roky odprevádzal svojho pána, profesora Vena, na železnicu, keď išiel ráno do práce. O piatej poobede chodil pána čakávať. Keď pre nešťastie profesor Veno raz neprišiel, psík chodiť neprestal. Každý deň o piatej poobede ho ľudia vídali sedieť na železničnej stanici Schibuga a čakať profesora. Najbližších desať rokov nevynechal jediný deň. A na stanici sedel, až kým neodišiel do psieho neba.
