Keď ľudia predtým sledovali záplavy v televízii, mysleli si, že im sa to nikdy nemôže stať.
NITRA. Toľko vody si ľudia v zaplavených dedinách nepamätajú za celé roky. Stratili sa pod ňou ulice, cesty, polia aj záhrady. Zaliala aj priemyselný park vo Vrábľoch. Firmy museli prerušiť výrobu, zamestnanci sa tam v najbližších dňoch zrejme nevrátia.
„Bývam tu už štyridsať rokov a niečo takéto som ešte nezažil," povedal nám 69-ročný Rudolf Varga z Ladíc. V stredu sme ho zastihli pred domom s vedrom v ruke. Už tretí deň vynášal vodu zo zaplavenej pivnice. Dom má hneď vedľa potoka - ak by sa vylial, vrecia s pieskom mu nepomôžu.
V susedstve potoka býva aj 75-ročná Estika Martišová z Beladíc. „Zaplavilo nám celú pivnicu. Máme poškodené kotle, kosačky, rotávator. Kto nám to zaplatí? Kto?" pýtala sa s plačom žena, ku ktorej sa dalo dostať len v gumákoch. Jej dom zo všetkých strán obmývala voda, ktorá premenila záhradu na jazierko. Zničila rajčiny, papriky, uhorky aj zemiaky. „Máme strach, že ešte stúpne. Bývam tu štyridsať rokov a toto som ešte nezažila," krútila hlavou pani Estika.
Jozef Kováč z dediny jej ochotne priniesol z neďalekého obchodu pečivo a noviny. Prebrodil sa k nej v gumákoch. Od nedele sa poriadne nevyspal, pomáha ľuďom ohrozeným povodňami - napriek tomu, že on sám býva na kopci a voda ho neohrozuje. „Včera nás tu bolo aj tridsať, čo sme nosili vrecia - mladí, starí, cudzí, necudzí," povedal.
V zaplavených dedinách bolo cítiť bezmocnosť a zúfalstvo, slzám sa neubránili ani silní chlapi. Najhoršie to bolo počas dnešného dňa v Hule, kde museli už skoro ráno evakuovať 150 ľudí, podvečer k nim pribudli ďalší. Niektorí išli k príbuzným, ďalší počas dňa čakali v kultúrnom dome. Netušili, že voda medzitým dvom z nich zrútila domy.
„Zobrala som si len to najnutnejšie - lieky, doklady, peniaze a topánky," povedala nám 78-ročná Mária Mrváňová, ktorá do kulturáku prišla o piatej hodine ráno v gumákoch. „Neviem, či mi zatopilo dom. Palicu som si zabudla doma, nebola som sa pozrieť. Ja to prijímam tak, že je to vôľa božia a nedá sa na tom nič zmeniť," povedala.
V ďalšom kúte kultúrneho domu sedeli vyše 80-roční manželia Muchovci. „Počula som, ako v noci furt vyhrával rozhlas. No nevedela som, čo to kričí každú chvíľu. A potom ráno došli policajti, že ide voda, aby sme išli sem na MNV. Tak sme tu a čakáme," povedala nám pani Mária. Jej manžel Ľudovít mal po celý čas oči plné sĺz.
Erika Bombárová s rodinu našla útočisko u príbuzných v susednej dedine. V stredu okolo obeda sa vrátila so synom Michalom do Hulu, aby poukladali pri dome vrecia s pieskom. „Vrátili sme sa aj po psa, kde je druhý, nevieme. Dúfame, že len ušiel," nádejala sa. „Mysleli sme si, že taký potôčik sa nikdy nevyleje. Tam v lete ani nie je vody. Je to hrozné, človek to pozerá v televízii a myslí si, že jeho sa to netýka, že sa mu to nemôže nikdy stať..." poznamenala Erika. Túto vetu sme počas dňa počuli viackrát.
Voda v stredu zaskočila aj firmy v priemyselnom parku vo Vrábľoch. Museli prerušiť výrobu. Z jednej prevádzky vychádzal ako posledný Ivan. „Treba povypínať systémy, všetko skontrolovať. Kapitán opúšťa loď posledný," povedal nám. Dodal, že vo vnútri je katastrofa, vody je aj vyše metra.
„Snažíme sa zachrániť, čo sa dá," povedali nám Róbert a Dušan, ktorí sú zamestnaní vo firme Miba. Zastihli sme ich, keď vyskočili z korby nákladného auta, ktoré ich priviezlo zo zatopenej prevádzky v zadnej časti priemyselného parku. Ešte sa tam plánovali vrátiť, čakali na čerpadlá. „Voda je až po okno. Čo sa dalo, všetko sme zdvihli do vzduchu, je to na paletách. Viac sa už nedá urobiť. Drahé stroje sú určite poškodené."
Beladice, dom pani Estiky.
