ŠAĽA. Prvými laureátmi literárnej Ceny Jána Johanidesa sa stali Stanislav Rakús a Ivana Dobrakovová. Rozhodla o tom porota v zložení Dana Hučková, Vladimír Petrík a Patrik Oriešek.
Porota vybrala desať finalistov.
Cena Jána Johanidesa sa udeľovala za slovenskú pôvodnú prózu a esej vydanú v uplynulých dvoch rokoch. Najbližšie bude 5.júna 2012 pri príležitosti 4.výročia úmrtia Jána Johanidesa. Jej cieľom je uctiť si pamiatku tohto spisovateľa, ktorý niekoľko rokov žil aj v Šali. Cenu vytvoril Imrich Donáth, honorárny konzul SR v Hessensku. Výber laureátov bol dvojkolový, v prvom kole porotcovia vybrali desať finalistov, v druhom spomedzi nich dvoch víťazov.
Cenu Jána Johanidesa v kategórii za najlepšie prozaické dielo získal Stanislav Rakús za knihu Telegram. „Táto cena bude mať podobnú rezonanciu a hodnotu ako cena Dominika Tatarku, ktorú som získal. Ján Johanides bol autorom veľmi precízneho rukopisu a hĺbavého ponoru do ľudskej duše a náročného experimentu zároveň. V mojich očiach je veľmi významný slovenský prozaik," povedal Rakús.
Prozaické miniatúry začal písať už začiatkom 60.rokov. Hovorí ale, že jeho skutočný vstup do literatúry bol až koncom 70. rokov. Dodal, že jeho prozaické diela vznikajú ako diela sochára, spisovateľ obrusuje jednotlivé texty, prepracúva ich do záverečnej podoby.
„Spočiatku som písal Kafkovskú tvorbu v Slovenských pohľadoch, pred revolúciou som sa snažil uniknúť trošku z tej doby a publikovať tak, že som prózu situoval pred február 1948, po revolúcii som sa zasa pokúšal vrátiť do čias, ktoré som zažil na vlastnej koži a tiež do školského a vysokoškolského prostredia, v ktorom sa pohybujem.
Druhý román Dobrakovovej už na jeseň
Cenu Jána Johanidesa za najlepšie prozaické dielo mladého autora do 30 rokov získala 28-ročná Ivana Dobrakovová za zbierku poviedok Prvá smrť v rodine.
„Nepísala som to ako knihu, každá poviedka bola samostatná, za päť rokov písania som ich vytvorila aspoň 200. Snažila som sa ich vybrať tak, aby na seba nadväzovali a vytvorili ucelenú knihu," vysvetlila Dobrakovová.
Mladá spisovateľka sa inšpiruje rôznymi situáciami, ale aj knihami, v minulosti dokonca filmami. „Keď niečo čítam, poviem si, že si chcem napísať svoju verziu, s mojimi skúsenosťami. V prvom rade musím byť presvedčená, že to, o čom chcem písať, stojí za to, aby som to napísala, lebo keď niečomu prestanem veriť, v tom momente už ďalej nemôžem písať," poznamenala Dobrakovová, ktorej druhý román by mal vyjsť už na jeseň.
Autor: LAZ