NITRA. Odchovanec nitrianskeho hokeja skočil medzi seniorov v sezóne 1997/98. Za svoj rodný klub odohral niekoľko prvoligových aj extraligových sezón. V ročníku 2005/06 prestúpil do Trenčína. Dres Dukly obliekal tri roky, potom sa vrátil opäť pod Zobor. Nitru v tom čase trénovalo duo Kučera - Hrtús. „Čapto“ odohral 26 zápasov, zaznamenal 8 kanadských bodov (2+6). „Extraligu som ale nedokončil. V decembri som si zranil rameno a už v januári putoval pod nôž. Počas júna som sa opäť zapojil do prípravy, prišla však ponuka z Anglicka. V auguste som na ňu prikývol a na ďalší mesiac cestoval do Veľkej Británie,“ hovorí Peter Poljaček, ktorý vtedy podpísal ročný kontrakt s klubom Slough Jets, hrajúci najvyššiu anglickú hokejovú súťaž. „Bol tam Peťo Jašík, s ktorým sa poznám už dlhšie. Tamojší tréner sa ho na mňa pýtal, aj po konzultácii s ním padlo rozhodnutie o mojom angažovaní.“
English Premier Ice Hockey League sa skladá z desiatich mužstiev. Kvalitatívne sa podľa Poljačka približuje k našej prvej lige. V súťaži hrá veľa cudzincov, do zápasu môžu nastúpiť za jedno mužstvo maximálne štyria. „Tréneri sa snažia robiť päťky tak, aby si mohli proti sebe zahrať zahraniční hokejisti. Sú predsa len na vyššej úrovni ako tí domáci. Nechcem povedať, že sú úplne zlí. Snažia sa, do zápasov idú naplno. Chýba im však taktika i technika. Ak dostanú puk, nepozerajú sa a bezhlavo strieľajú. Nie, ako trebárs Slováci alebo Česi, ktorí v tej lige tiež hrajú. Tí si puk vždy vedeli nahrať a góly padali po pekných akciách,“ pokračuje „Čapto“.
Sto bodov v produktivite
Hokej v Anglicku je rozdelený na tri diely, popri základnej časti sa hrá aj pohárová súťaž. Sezóna končí tým, že štyri najlepšie kolektívy hrajú medzi sebou počas jedného víkendu. „Naše mužstvo bolo po základnej časti druhé, v pohári sme vypadli v semifinále s neskorším víťazom. Záverečný turnaj štyroch mužstiev sme vyhrali, takže bola spokojnosť. Čo sa mňa týka, hrával som so Slovincom Blažom Emeršičom a darilo sa nám. Nazbieral som sto kanadských bodov. V klube chceli so mnou uzavrieť zmluvu aj na ďalší rok, ale povedal som si, že mi jeden v zahraničí stačil.“
Keďže sme anglickú ligu porovnávali s našou prvou, pochopiteľne by malo ísť o poloprofesionálnu súťaž. „Je to tak. Niekto tam popri hokeji pracuje, niekto študuje... Tréningy sme mávali večer v utorok, štvrtok a piatok, zápasy sa hrávali cez víkend. Od septembra do apríla v kuse. Vrátim sa ešte k tým tréningom. Boli dobré, náš kormidelník ich vedel pripraviť. Kto to bol? Mladý kouč, inak tréner reprezentácie Anglicka do 20 rokov. Pôvodom Škót, čiže mu bolo zo začiatku aj ťažšie rozumieť,“ smeje sa Poljaček, ktorý po príchode na ostrovy jazyk až tak neovládal. „Okúsil som iný hokej, dalo mi to ale veľa najmä po ľudskej stránke. Niečo nové som videl a naučil sa reč. Aj preto som tam išiel,“ tvrdí.
Je rozhodnutý
Tridsaťročný útočník začínal s hokejom v ôsmich rokoch. Keď sme sa ho spýtali na jeho ďalšie kroky, odpoveďou šokoval. „Na 99 percent s hokejom končím. Rozhodol som sa tak z osobných dôvodov. Našiel som si prácu, chcel by som podnikať v stavebníctve. Hokej mi teraz nechýba, iné to asi bude, keď začnú zápasy,“ povedal Peter Poljaček. Ten teraz býva v Horných Krškanoch, kde si prednedávnom postavil dom. Na stenu môže zatĺcť prvý klinec. Visieť na ňom budú korčule.