NITRA. Rasťo Piško ako vyučený inštalatér robil kúrenára, neskôr sa ako herec a autor venoval amatérskej divadelnej tvorbe. Po revolúcii spolupracoval s rozhlasom, televíziou, bol imitátorom, moderátorom a autorom humoristických relácií a kabaretov Halušky, Telecvoking, Apropo, Pošta Horný výplach či Stredoslováci. V roku 1998 vydal knihu rozhlasových a televíznych humoresiek Z druhej ruky, v roku 2004 Nová scéna uviedla jeho hru Hände hoch! alebo Bude ako nebolo.
Nechýba drsný vojenský slang
V januári tohto roka mu vyšiel jeho románový debut s autobiografickými črtami s názvom Hačava s podtitulom Spomienky péesáka. Opisuje jeho zážitky z 2-ročnej vojenskej služby na bývalej československo-rakúskej hranici v mestečku Kaplice v južných Čechách. Kraj, v ktorom slúžil, vojaci ktovie prečo nazývali Hačava.
„Sú to moje zážitky, ktoré som si počas vojny zapisoval, plus autorská licencia. Asi 75 percent tej knihy je skutočnosť. Mená niektorých postáv sú zmenené, niektoré nie, je to tak na popletenie čitateľa," vysvetľuje Piško. „Knihu som nepísal len pre bývalých vojakov pohraničnej stráže, ale aj pre tých, ktorí také niečo nezažili. Je pre ľudí od 15 do 100 rokov, rovnako mužov aj ženy. Kniha je však primárne určená mužom - keďže som vojnu chcel ukázať takú, aká bola, použil som aj drsný vojenský slang. Veď ako to vyzerá na rote, kde je 50 chlapcov od 18 do 21 rokov a velitelia? Nemali sme tam byť prečo jemní."
Piško dodal, že je tam aj láska a erotika, veď kde sú vojaci, nesmú chýbať ženy. Hrdinom románu je celý kolektív, hoci sú tam 3-4 výraznejšie postavy, no každý vojak, velitelia či ženy, ktoré sa tam ocitli, majú svoju kapitolku a posúvajú dej dopredu.
Spraví Renč z Hačavy seriál?
Rasťa Piška zatiaľ nikto neoslovil kvôli filmovému spracovaniu knihy, ale autor o ňom už uvažoval. „Bolo by to skôr zaujímavé ako televízny seriál, koprodukcia pre českú a slovenskú televíziu ako stvorená. Zahrali by si tam mladí českí aj slovenskí herci," pokračuje Piško. „Dokonca by som do seriálu mohol vložiť aj kapitoly, ktoré som musel z knihy vyhodiť, aby nebola príliš obsiahla. Celé je to hudba budúcnosti, ale knihu som už dal niekoľkým režisérom, medzi inými ju dostal aj Filip Renč. Uvidím, čo na to povie."
O rok pokračovanie
Rasťo Piško prezradil, že píše aj básne, ale nevydáva ich. Vraj sa za ne hanbí. Ale možno sa nejaké objavia v jeho novom románe, tam ich vsunie niektorej postave. „Román bude akýmsi pokračovaním Hačavy, bude tu vystupovať jedna z jej postáv, ale už v civilnom živote. Dej sa bude odohrávať v rokoch 1989 - 1990. Pôjde o príbeh niekoľkých umelcov z malého slovenského mesta. Knihu plánujem vydať začiatkom roka 2011, už mám takú slabšiu tretinu napísanú," dodal humorista.
Vojnu by doprial aj dnešným chalanom
Spolubesedník Jozef Banáš si Rasťa Piška veľmi váži, podľa neho je to taký samorast, každý deň sa prekonával, aby bol lepší ako včera, až sa prebojoval tam, kde je. „Pre mňa je jeho kniha, odhliadnuc od literárnych kvalít, silný dokument doby, som rád, že Rasťo našiel odvahu a napísal ju. Uveríte jej od prvého riadku, Takže celkom dobrá kniha," hodnotí Piškovu knihu Banáš. „Vojna je nielen fyzicky náročná záležitosť, ale je najmä o tom, že musíte zaťať zuby a znášať všetku tu nespravodlivosť, s ktoru sa človek v bežnom živote často stretá. Keď vás primitívny veliteľ buzeruje, neostáva vám nič iné, len poslúchať. To chlapcov do života vycepuje, naučí ich disciplíne a zodpovednosti za kolektív. Dnešným mľandravejúcim chalanom by som doprial aspoň pol roka takéhoto tréningu."
Dva zabité roky
„Pravdu povediac, ja za veľa nestojím, ale Banáš neklame, moja kniha je naozaj dobrá. Inak by ju nedočítal do konca. Nedávno mi mobilom poslal foto, ako leží v hojdacej sieti a číta moju knihu: Pozri sa, čo robím v Toskánsku. Tak som mu poslal sms: Ty si mal Jozef, vždy veľmi dobrý vkus," smeje sa Piško. „Ale vrátim sa ku knihe. Boli to dva zabité roky, čo sme so psami a samopalmi strážili kus ostnatého drôtu. Ale aj dnešní mladí ľudia istým spôsbom vojnu majú. Tí, čo nemajú prácu, išli zarábať do zahraničia. To je veľmi praktická vojna, tam tiež človek musí zaťať zuby a prispôsobiť sa," dodal Piško.
