V Lehote si zopakovali ľudovú svadbu po 40 rokoch

LEHOTA. Zhruba 120 obyvateľov obce sa zapojilo do druhej ľudovej svadby v Lehote. Konala sa koncom mája - takmer presne po 40 rokoch od prvej ľudovej svadby. Zorganizovaniu tejto akcie predchádzalo vydanie reprezentatívnej publikácie o prvej ľudovej svadbe z roku 1970.

Lehoťanky behali po galantériách

„Keď sme už mali takúto peknú knižku vlani v decembri pripravenú do vydania, bola by škoda si tú svadbu nezopakovať. Preto sme sa v ZO Zväzu zdravotne postihnutých v Lehote dohodli, že naštudujeme druhú ľudovú svadbu v Lehote. Spevy, tance aj hovorené slovo sme začali skúšať od januára 2010 - záujem bol obrovský. V svadbe napokon účinkovalo 140 ľudí v krojoch, zhruba 250 ju sledovalo. Nevestou bola Simona Špitálska, ženícha si zahral Boris Vindiš. Náročnú úlohu starého svata výborne zvládol Elemír Zabák a „širokú" tak ako pred 40 rokmi stvárnila Terézia Chlebcová," hovorí Daniel Pavel, rodák z obce, ktorý dnes žije v Nitre. Prvej ľudovej svadby sa zúčastnil aj on ako 19-ročný tanečník a spevák v lehotskom ľudovom kroji. „V svadobnej družine ako účinkujúci nechýbali rodičia, krstní rodičia, svatovci, družbovci, družice, tanečníci, speváci, kuchárky a podobne. Kroje ľudia ponachádzali doma v skriniach, niektoré sa šili podľa originálov nanovo. Vo všetkých nitrianskych galantériách už vedeli, čo sa chystá - Lehoťanky zháňali flitre, stužky a iné ozdoby. Desať klobúkov a 40 párov čižiem sme si požičali z Matice slovenskej v Martine."

Kultúrny dom praskal vo švíkoch

Pre scénu pýtania nevesty si vybrali jeden z najstarších lehotských domov v pôvodnom prevedení, symbolický obrad sa konal v miestnom kostole. Po odtancovaní a príchode do ženíchovho domu predviedli tradičné zvyky - jedenie medu, rozsýpanie zrna aj zametanie rozbitého taniera. Bohatá hostina sa odohrávala za stolmi pred kultúrnym domom - najprv si v ružovej vode svadobčania umyli ruky, nasledoval prípitok, slepačia polievka, pečený kohút a zabíjačkové špeciality. Nechýbalo vyberanie peňazí neveste do vienka, poďakovanie za dary, vypletanie nevesty a začepčenie už mladej ženy. Ženíchovi zobrali perko a stal sa z neho mladý muž. Počas obedu a veselice ľudovky z regiónu vyhrávala hudobná skupina Memfis z Lehoty. Neskôr zábava pokračovala v kultúrnom dome až do rána.

„Bolo tu viac ako 170 účastníkov, to si náš kulturák nepamätá. Ľudia našu tradičnú svadbu chválili, vraj bola taká, aké voľakedy bývali. To nás veľmi teší," hovorí Daniel Pavel. „Snažili sme urobiť originál ľudovú svadbu, aká má byť, nič sme nepridávali, nič nové nevymýšľali. Ľudí - a najmä mladých - to chytilo a chcú v tom pokračovať. To ma teší vari najviac," tvrdí jeden z hlavných organizátorov akcie.

Svadbu si fotili aj Američania

Myšlienka usporiadať v Lehote tradičnú svadbu sa zrodila začiatkom 70. rokov minulého storočia. Mladí nadšenci - bratia Ľudovít a Benedikt Chlebcovci spolu so staršími Lehoťanmi a divadelnými ochotníkmi zorganizovali prvú ľudovú svadbu v Lehote 30. mája 1970.

„Mala prívlastok ľudová svadba spred 50 rokov, keďže približovala lehotské svadobné zvyky zo začiatku 20. storočia. Stretla sa s veľkým ohlasom," spomína pán Pavel, ktorý ju naštudoval v spolupráci s Rudolfom Chlebcom. Organizátori svadby vtedy zozbierali medzi pamätníkmi svadobné zvykoslovie obce, z toho zostavili scenár a naštudovali pravú ľudovú svadbu vo folklórnom prevedení. Zapojili sa do nej všetky generácie Lehoťanov, účinkovalo v nej asi 80 ľudí v lehotských krojoch - zachovaných ale aj nových, ušitých podľa originálov. Odobierka od rodičov, pýtanie nevesty, sprievod cez obec, sobáš v kostole a ostatné zvyky ukončila svadobná veselica. „Bola to vtedy nevídaná udalosť. Náhodou sa v tom čase v obci ocitli Američania českého pôvodu, ktorí si priebeh svadby fotili aj natáčali," povedal Daniel Pavel.

Vydali publikáciu

Svadbu si fotografovali aj obyvatelia obce, zachoval sa tiež 20-minútový neozvučený film. Kvalitný ucelený záznam však neexistoval. „Chceli sme to napraviť a zachovať túto jedinečnú udalosť, ktorej pamätníci pomaly vymierajú a fotografie, kroje a iné pamiatky na ňu sa strácajú. Keď pred 2 rokmi Lehota oslavovala 705. výročie vzniku, tento film - vtedy už ozvučený piesňami - sme prezentovali v izbe ľudových tradícií na OcÚ," pokračuje pán Pavel. „Spev však nebol originálny. Rozhodli sme sa preto, že túto udalosť musíme pre ďalšie generácie komplexne zadokumentovať."

V obci dali hlavy dokopy a spolu s účastníkmi a pamätníkmi prvej ľudovej svadby z roku 1970 zostavili scenár tej druhej. Našli existujúce fotografie, pôvodných 35 piesní zozbierali po dedine s pomocou Heleny Tehlárovej, kompletný scénár prvej svadby im poskytla Ľudmila Šášiková. „S pomocou Valérie Vašíčkovej sme zohnali fotky v diarámikoch, z ktorých sme dali vyrobiť farebné fotografie. Po doplnení fotkami od pamätníkov a českých Američanov, ktorí ich vtedy niektorým Lehoťanom poslali, sme v decembri 2009 zostavili celkom slušnú fotodokumentáciu z prvej ľudovej svadby," vysvetľuje Daniel Pavel. Všetok tento materiál sa stal obsahom farebnej publikácie Ľudová svadba v Lehote, ktorú vydali v máji 2010 k 40. výročiu prvej ľudovej svadby v obci. Vyšla s pomocou ZO Zväzu zdravotne postihnutých Nitrianskeho kraja v Lehote a s finančným prispením OcÚ Lehota.