NITRA. Najstarší a najmladší. Ten prvý mal pár týždňov do sedemdesiatky a ten druhý bol trinásťročný chlapec. Obaja v priebehu ôsmich mesiacov predstúpili pred štátnicovu komisiu na štátnej Jazykovej škole Nitra, ktorá sídli na Gymnáziu na Golianovej ulici v Nitre. Starého pána skúšali z nemčiny, chlapčeka z angličtiny.
Rarity
Gustáv Güll je najstarší človek, akého kedy jazykovka skúšala. Chlapec, ktorého rodina si neželala publicitu, je zase najmladším. „Máme veľa stredoškolákov, ktorí nedovŕšia osemnásť rokov a žiadajú výnimku. Bežne ju udeľujeme 16- či 17-ročným poslucháčom,“ povedala Eva Benčíková, šéfka jazykovej školy.
Nad tak mladým chlapcom ale chvíľku váhala. Presvedčili ju jeho rodičia, ktorí povedali, že chlapec má o tú skúšku obrovský záujem a nič sa nestane ani v prípade, že ju nespraví.
Nakoniec si sadol za skúšobné stoly spolu s vysokoškolákmi a ďalšími záujemcami o štátnicu, ktorí boli od neho neporovnateľne starší. „Bola som rada, že som mu tú výnimku udelila. Preukázal výborné znalosti, skúšobná komisia ho chválila,“ hovorí riaditeľka Eva Benčíková.
Trinásťročný chlapec absolvoval základnú štátnicu a v štúdiu chce pokračovať. Jazyková škola ešte nikdy v histórii nemala takého mladého odpovedajúceho.
Trojitá štátnica
Na Jazykovej škole Nitra absolvovala „šesťročnice“ - každých šesť rokov spravila štátnicu z iného jazyka. V júni štátnicovala už z tretieho jazyka. Po nemčine a angličtine prišla na rad francúzština. „Po štátnici z nemčiny som zistila, že mám voľný čas a ten pondelok by mi chýbal, tak som sa dala na angličtinu. Začala som ju študovať aj preto, že kamarátka je z Austrálie - jej rodičia sú Slováci, ale ona sa už narodila tam. Niekedy, keď sme sa stretli, povedala nejakú vetu po slovensky, ale dopovedať ju nevedela, tak „prepla“ na angličtinu,“ spomína na začiatky druhého jazyka Stanislava Nemčeková. A na francúzštinu sa dala, lebo ju vždy zaujímala história Francúzska.
„Občas sa mi tie jazyky pletú. Asi najbližšie mám k nemčine, učila som sa ju už na základnej škole, tak ju mám v hlave. Najťažšia je zase určite francúzština,“ povedala úspešná absolventka jazykových škôl.
Otec opisoval od syna
A práve pre obrovskú náročnosť francúzštiny je o tento jazyk nízky záujem. „Raz sa nám stalo, že v septembri sme mali zapísaných 22 ľudí na francúzštinu, no v januári ostalo len desať, lebo všetci vyhlásili, že sa s tak ťažkým jazykom trápiť nebudú. Nad francúzštinou treba sedieť,“ povedala Lívia Fábryová, ktorá Stanislavu Nemčekovú vyučovala.
Krásny jazyk ešte nezaručuje, že ľudia oň budú mať záujem. Fábryová hovorí, že dnes sa všetci orientujú na angličtinu. Napriek tomu má aj takých študentov, ktorí nepoľavia. Spomína si napríklad na otca so synom. Otec dlhé roky robil v Alžírsku, ovládal hovorenú francúzštinu. „Ale čo neodpísal od syna, to nenapísal,“ pousmeje sa Lívia Fábryová. Syn chodil do alžírskych škôl, ovládal písanú francúzštinu.
