NITRA. Dramaturgom v Divadle Andreja Bagara je Daniel Majling už šiesty rok. Svoj rukopis vtlačil mnohým inscenáciám - I ako Ina, Všetko za národ, Verejný nepriateľ, Kráľ Lear, Piargy, Heda Gablerová, Portia Coughlanová, Mŕtve duše a naposledy rozprávková hra Mátohy.
Šedá eminencia divadla
Rodák z Revúcej po gymnáziu vyštudoval VŠMU. „Som dramaturg, ktorý sa aj hlásil na dramaturgiu. Na tento odbor brali aj tých, ktorí sa nedostali na réžiu a to ma vždy veľmi štvalo. Vyzeralo to, že dramaturgia je réžia mínus talent, čo nie je vôbec pravda," vraví Daniel Majling. „Réžia si vyžaduje určitý typ zručností, talentu a odbornosti, rovnako si ich však vyžaduje aj dramaturgia - schopnosť analyzovať, písať a upravovať texty. Mňa práca dramaturga v nitrianskom divadle baví a napĺňa. Je to kolektívna činnosť, aj keď dramaturg stojí trochu v pozadí, je to taká šedá eminencia v divadle. Myslím si, že dramaturgia je výborná profesia pre mierne spoločenských introvertov."
Herecké etudy na pobavenie
Daniel Majling vysvetlil, že nikdy nemal potrebu a ani vlohy byť hercom či režisérom. No na škole sa nevyhol tomu, aby si rolu herca vyskúšal - dramaturgovia a režiséri totiž mávali hodiny herectva spolu s hercami. „Pripravovali sme si herecké etudy, ale musím povedať, že sme tam boli len na pobavenie, aby sme s našimi „schopnosťami" odľahčili hodiny herectva. Takto som sa stretával na spoločných hodinách s Renátou Ryníkovou, ktorá je dnes v DAB, ale spoznal som tam aj ďalších šikovných hercov - Jana Koleníka zo SND, Mareka Geišberga a Dana Heribana z martinského divadla či Rada Hudeca zo Starého divadla Karola Spišáka," pokračuje nitriansky dramaturg. „Hercom by som určite nikdy nechcel byť, je to veľmi náročné povolanie. Mňa by povinnosť každý deň predstúpiť pred divákov, hrať a neodfláknuť to veľmi vyčerpávala. Potom by som sa musel celý ďalší deň dávať psychicky dokopy, aby som sa večer zase musel postaviť pred divákov, a tak stále dokola."
Čitateľský zážitok s Láskavými bohyňami
Slovenčina a literatúra bavila Dana Majlinga už na gymnáziu. Písal poviedky a pracoval v školskom časopise. Po VŠMU bolo jeho prvým pôsobiskom práve DAB v Nitre. Pre naše divadlo dramatizoval niekoľko románov, spolupracoval s režisérom Romanom Polákom na dramatizácii Piargov pre DAB a Anny Kareninovej pre SND. Teraz má rozpísanú viacero vecí, všetko dramatizácie známych diel.
„Baví ma parazitovať na materiáli, ktorý je kvalitný už ako beletria. Veľmi rád mám napríklad ruskú klasiku, je to niečo, k čomu sa pracovne i súkromne stále vraciam. Zo súčasnej literatúry obľubujem francúzskeho spisovateľa Michela Houellebecqua. Napísal román Elementárne častice, v ktorom veľmi pútavo reflektuje súčasné morálne problémy v západnej civilizácii. Zo života si zoberie veľmi banálne veci, ale píše o nich veľmi nebanálne závery," prezrádza Daniel Majling literatúru, ktorú si rád prečíta vo voľnom čase. „Za posledný rok bola mojím najsilnejším čitateľským zážitkom kniha Jonathana Littella Láskavé bohyne. Je to kniha o holokauste. Strhujúce čítanie. Autor nesmierne množstvo historického materiálu pretavil do naozaj veľmi znepokojujúceho svedectva. Zaujímavé je, že kniha je napísaná z pohľadu nacistického dôstojníka SS a na jeho príklade môžeme sledovať sériu drobných morálnych kompromisov, ktoré vyústia do niečoho takého obludného, ako je holocaust."
Najlepšia atmosféra v súbore
Nedávno Daniel Majling spolu s hercami Ondríkom, Nahálkom a Hrčkom oslávil 30 rokov. „Ešte som nejako nebilancoval. Tridsiatka je zvláštny vek, do 20 rokov sa mi zdalo, že čas ide pomerne pomaly, a zrazu ani neviem, ako tých posledných 10 rokov ubehlo. Neviem sa zorientovať, vytriediť, čo za ten čas bolo či nebolo dôležité, ale viem povedať, za toto desaťročie sa určite zhromaždilo viacej vecí, z ktorých som mal veľmi dobrý pocit," priznáva Daniel Majling. Mal veľkú radosť z bratovej rozrastajúcej sa rodiny, zo synovca a netere, ktorí sa mu pomaly stávajú partnermi do rozhovorov. „Ale týka sa to aj práce - nespomínam si, že by som tu v Nitre alebo divadlách v Bratislave, Martine a Košiciach prežil skúšobné obdobie, ktoré by ma nebavilo, ktoré by ma niekam neposunulo. Na spoločnej žúrke na chate v Sládkovičove som si spolu s kolegami zaželal, aby sme tu v Nitre zostali čo najdlhšie spolu. Sme v najlepších rokoch, už nie sme mladí nevycválaní chlapci, máme za sebou kopec zážitkov, skúseností, niektorí už majú deti. Myslím si, že teraz je v našom umeleckom súbore jedna z najlepších, ak nie vôbec najlepšia atmosféra za posledné obdobie."
Beseda s nitrianskym dramaturgom sa konala v Evanjelickom kostole Svätého Ducha. Bola jedným z cyklu stretnutí s významnými osobnosťami evanjelického života. „Vyrastal som v evanjelickej rodine. Viera pre mňa nie je len priznávanie sa k nejakému kultúrno-etickému odkazu. Je to pre mňa niečo osobné bez toho, aby som mal klapky na očiach, ja vierou žijem," dodal Majling.
