Článok pokračuje pod video reklamou
NITRA. Známi slovenskí tanečníci - súrodenecká dvojica Ivana a Tomáš Surovcovci z Nitry vyštudovali Ekonomickú univerzitu, ale tancu zostali verní. Popri svojej práci si obaja viackrát vyskúšali roly súťažiacich v tanečnej šou Lets Dance, s úspechom sa predstavili aj na Majstovstvách SR v exhibíciách v Žiari nad Hronom. Keďže sú obaja pracovne dosť vyťažení a bývajú v hlavnom meste, tanec individuálne trénujú v klube Unidance Bratislava a príležitostne v Akadémii tanca v Nitre, s ktorou Unidance spolupracuje. Svoje hobby nielen vyučujú iných, ale sami sa tiež zdokonaľujú na domácich aj zahraničných tanečných sústredeniach.
Na kurz tanca išla celá partia
Cesta súrodencov Surovcových za tancom nebola priamočiara, ale zrejme predurčená osudom. V širšej rodine nemali Tomáš a Ivana žiadnych profesionálnych tanečníkov - svoje potenciálne vzory. Keď mal Tomáš asi tak 12 a Ivana okolo 8 rokov, kamarátka Zuzka, s ktorou na Čermáni skákali gumu a hrali vybíjanú, ich nahovorila na tanečný kurz.
„Išli sme celá partia z našej ulice. Mňa so sestrou tanec „chytil", no všetci naši kamaráti s tým asi po troch mesiacoch prestali a nechali nás v tom samých. To je zrejme príklad toho, že v živote nič nie je náhoda," spomína Tomáš Surovec. „S Ivanou nás to začalo baviť stále viac a viac, prechádzali sme všetkými kategóriami a veľakrát sme stáli na stupňoch víťazov. Tanec si nás získal a už sme pri ňom zostali natrvalo. Poskytuje nám zábavu, uvoľnenie, spoločenské vyžitie a v neposlednom rade aj zdravý pohyb."
Láska k tancu rozhodla
Nitrianski tanečníci boli všestranní - zhruba 15 rokov sa venovali latinskoamerickým aj štandardným tancom, každý z nich mal svojho partnera, neskôr tancovali spolu. Popri úspechoch zažili aj chvíle, keď sa im darilo menej, čo ich však neodradilo. Práve naopak, zocelilo ich to a pripravilo na život, v ktorom nie je vždy len dobre. „Život je ako jedna tanečná súťaž, raz to ide lepšie, raz horšie, občas sa aj nohavice roztrhnú," smeje sa Tomáš, ktorý tento šok zažil na súťaži na vlastnej koži. „Treba sa tváriť, že sa nič nestalo a ísť ďalej."
Za ich najväčší úspech považuje víťazstvo na Majstrovstvách SR 2004 v desiatich tancoch, kde predviedli štandardné aj latinskoamerické tance, ktoré sa nakoniec vyhodnotili ako celok. „Touto súťažou sme symbolicky uzavreli našu profesionálnu tanečnú kariéru, keďže som sa chcel viacej venovať svojej profesii a sestra tiež študovala. Ja som práve v tom roku končil štúdium na EÚ v Bratislave a rozhodol som sa intenzívnejšie venovať finančníctvu," vysvetľuje Tomáš, prečo sa na niekoľko rokov stratili z profesionálnej tanečnej scény.
„So sestrou sme sa tak spontánne rozhodli, že už máme dosť nervov z pravidelných tréningov a súťaží. No vlani v septembri sme sa obaja pristihli pri tom, že nám atmosféra tanečných súťaží zase chýba. Preto nám náš manažér a choreograf Petr Horáček zostavil novú choreografiu - sme obaja narodení v znamení Leva, tak ju nazval Návrat levích blížencov. Trénovali sme ju zhruba 4 mesiace. V máji sme sa s ňou predstavili na Majstrovstvách SR v exhibíciách v Žiari nad Hronom."
Podľa Tomášových slov obaja súťaž brali ako príjemný návrat medzi profesionálov, s nadhľadom a bez stresu z toho, či vyhrajú alebo nie. Svoj tanečný commeback po 5 rokoch si patrične vychuntávali a opäť si získali porotcov aj obecenstvo - skončili na druhom mieste.
Tanec je technika, šou aj emócie
Bolo to niečo iné ako tancovanie v Lets Dance, kde si Tomáš tiež užil pocit víťazstva. V roku 2008 s Miškou Čobejovou súťaž vyhrali, o rok neskôr s Peťou Polnišovou boli druhí. Ivana v Lets Dance tancovala najprv s Martinom Konrádom, vlani s Filipom Tůmom a tento rok, kedy Tomáš do šou už nechcel ísť, mala za partnera Mareka Vašuta.
„Boli to vždy 4 mesiace tvrdej driny, teraz som uprednostnil svoju prácu. Lets Dance 4 som pozeral len kvôli sestre," vysvetľuje Tomáš. Ale na účasť v tejto tanečnej súťaži majú obaja len pekné spomienky. Naučila ich to, že tanec má viacej zložiek než len dokonalú techniku. „Nesmie mu chýbať šou, príbeh, emócie, radosť z pohybu a chuť odovzdať kus seba, to baví ľudí viac ako presnosť krokov. „Letsdanceovský" prístup k tancu v spojení s kvalitou pohybu sme uplatnili aj na spomínaných majstrovstvách, čo sa odrazilo aj na našom umiestnení a výborných diváckych ohlasoch. Pri exhibíciách je totiž na parkete vždy len jeden tanečný pár a porota môže komplexne sledovať jeho tanečný prejav. Pri klasických súťažiach nie je možné „hrať nejaký príbeh", keďže na parkete tancujú naraz všetci súťažiaci."
Sústreďuje sa na trénerstvo
Lets Dance bol podľa Tomáša taký veľký pioniersky tábor s kopou zábavy a pekných chvíľ. Eufória nakoniec vyprchala, všetci sa rozišli a napriek sľubom, že sa stretnú na káve a pokecajú, sa už viac-menej nikdy nestretnú.
„Neľutujem, že som v „štvorke" nesúťažil. Venoval som sa práci a oddychoval som. V tanci sa teraz v prvom rade sústreďujem na trénerstvo. Mám rád prácu s ľuďmi, čo mi umožňuje aj moje povolanie osobného finančníka aj učenie tanca. Racionálny a emociálny svet sa pritom spájajú do jedného, v ktorom žijem a ktorý mám rád," priznáva Tomáš. „So sestrou aj naďalej plánujeme trénovať, tancovať na súkromných akciách a ak bude čas a chuť, aj súťažiť."
Tomáš a Ivana skončili na MS v exhibíciách 2010 na krásnom druhom mieste.
Choreografiu nacvičovali niekoľko mesiacov.
Na stupienkoch víťazov v máji v Žiari nad Hronom.
Lets Dance v roku 2008 Tomáš s Miškou Čobejovou vyhrali. FOTKY: ARCHÍV T.S.
