Pondelok, 21. august, 2017 | Meniny má Jana
Pridajte si svoje mesto

Filmy natočili s ľudmi, ktorí prežili holokaust

Krátke filmy hovoria o živote židov, ktorí pochádzali zo Slovenska a narodili sa pred rokom 1935. Občianske združenie EDAH ich natočilo už päť.

Ladislav Urban s bratom a mamičkou.(Zdroj: ARCHIV EDAH)

ŠAĽA. „Otcovi rodičia žili v Piešťanoch a mali 13 detí. Otec bol najmladší. Strýko si ho zobral na výchovu do Egypta, do Alexandrie," začína svoje rozprávanie Ladislav Urban. Je jedným z niekoľkých protagonistov krátkych dokumentárnych filmov, ktoré zachytávajú život židov pred, počas a po druhej svetovej vojne. Vo svojom príbehu opisuje aj obdobie holokaustu a spomína na najtrpkejšie časy svojho života.

Výskumy robili aj v zahraničí

Občianske združenie EDAH, ktoré vzniklo popri múzeu židovskej kultúry v Bratislave, sa zaoberá výskumom života židov v 20.storočí. Združenie vzniklo pred dvomi rokmi a odvtedy jeho členovia Michal Vaněk a Martin Korčok spracovali približne 60 životných príbehov židov pochádzajúcich zo Slovenska. Výskumy robili aj v zahraničí, napríklad v Čechách, Maďarsku, Ukrajine, Izraeli, a aj v Austrálii.

„Ako sme spracovávali výpovede, vznikali 20-30 stranové dokumenty, ktoré sme chceli priblížiť ľuďom. Ale taký dlhý článok nie je až taký chytľavý. Preto sme si za najlepšiu formu zvolili krátke dokumentárne filmy, ktoré približne v 10 minútach dokážu zmapovať najdôležitejšie udalosti zo života jednotlivých ľudí," hovorí Martin Korčok, predseda občianskeho združenia EDAH.

Dodal, že tieto príbehy majú slúžiť aj ako doplnková učebná pomôcka pre stredoškolákov a vysokoškolákov.
„Sú to mladí ľudia, ktorí sa dajú formovať, o túto tému sa možno zaujímajú a zároveň to preberajú aj v škole. Na to, ako využívať filmy, robíme pre pedagógov semináre. Okrem toho, že filmy dostanú na DVD, môžu si ich pozrieť aj na webovej stránke www.edah.sk, ktorá je určená pre všetkých. Sme aj na facebooku."

Nezobrazujú diktátorov

Občianske združenie natočilo už päť krátkych filmov. Existujú aj v dlhšej verzii, ktorá je ale v písomnej podobe.
Filmy hovoria o živote obyčajných ľudí, židov, ktorí pochádzali zo Slovenska a narodili sa pred rokom 1935.
„Je to hlavne preto, lebo sa nezaoberáme iba 2. svetovou vojnou, ale aj tým, ako títo ľudia žili pred ňou a aj po nej. Vo filmoch nezobrazujeme obrazy diktátorov a ľudí, ktorí ovplyvňovali vtedajšie politické dianie, ale zameriavame sa skutočne len na jednoduchý život," poznamenáva Korčok.

Aktérom posledného filmu je Ladislav Urban. V čase deportácie v roku 1944 mal 10 rokov, spolu s mladším bratom sa dostal cez Sereď do koncentračného tábora Bergen-Belsen. Spomína napríklad aj na to, ako dozorcovia SS vyhladovaným deťom hádzali zemiaky alebo cibuľu a zabávali sa na tom, ako sa o ne bijú.
Vo všetkých filmoch sa objavia aj členovia rodiny, ktorí neprežili, pojednáva sa o tom, aká zbytočná bola ich smrť.

„Na mňa zapôsobil každý film, sú ľudia, ktorí vedia krajšie rozprávať, sú ľudia, ktorí to vedia viac precítiť, takže keď ste u nich a ponoríte sa do ich príbehu, miestami sa s nimi smejete, miestami plačete. Ale zaujímavé je to, že počas výskumov som si všimol, že ľudia, ktorí tieto hrôzy prežili, väčšinou rozprávajú svoj životný príbeh v 3.osobe,ako keby sa od toho chceli odosobniť. Veľmi málo ľudí rozpráva v 1.osobe a ak áno, často sa stáva, že sa neubránia svojim dojmom a pocitom a často prerušíme rozhovory, pretože začnú plakať alebo im príde zle," vysvetľuje Martin Korčok.

V súčasnosti spracováva film s Elenou Horskou, ktorá pochádza z kopaníc na Kysuciach. V čase, keď ju prišli deportovať do koncentračného tábora, rodila svojho syna.
„Tento projekt vznikol v hodine dvanástej, pretože tí, ktorí prežili, majú 90 a viac rokov. Ľudia z dvoch filmov, ktoré sme natočili, už nežijú. Ale týmto spôsobom sme ako keby uchovali ich životný príbeh, ich spomienku a pamäte aj pre budúce generácie."


  1. Mladého muža zachránili pred ochrnutím. Bez röntgena 3 084
  2. Marek, ktorého našli dezorientovaného, je mŕtvy. Pomôžte polícii 1 448
  3. Stavba ovplyvní chránený pohľad na Nitriansky hrad 945
  4. Hlavami hore, nohami na zemi 698
  5. Casemirov kamoš a El ViOn 416
  6. Nitrana vyhlásili v Amerike za majstra sveta v tancovaní Video 370
  7. Fotogaléria: FC ViOn - Prešov 4:1 Foto 310
  8. Bažant Kinematograf sa teší vysokej návštevnosti, príde aj do Nitry 256
  9. Sereď v úlohe profesora 237
  10. Na bicykli z Paríža do Vrábeľ Foto 170

Najčítanejšie správy

Nitra

Mladého muža zachránili pred ochrnutím. Bez röntgena

Dvadsaťročnému pacientovi tlačil na miechu roztrieštený stavec. Už sa postaví, sedieť však nemôže.

Marek, ktorého našli dezorientovaného, je mŕtvy. Pomôžte polícii

V pondelok ho našli zraneného pri potoku. Jeho mobil niekto zaniesol na faru o deň skôr.

Stavba ovplyvní chránený pohľad na Nitriansky hrad

Nová budova bude mať o podlažie menej ako jej sused. Zasiahli pamiatkari.

Hlavami hore, nohami na zemi

Futbalisti Nitry sa dívajú na súperov z najvyššieho poschodia.

Casemirov kamoš a El ViOn

ViOn ide, ViOn ide, ViOn ide hrať futbal vám. Biely balet vie aj sambu, Prešov nemal na parkete miesto.

Blízke regióny

Protihluková stena na R1 je hotová, ľudia si ju pochvaľujú

Rýchlostná cesta R1 medzi Trnavou a Sereďou je po skončení výstavby protihlukovej steny už prejazdná bez obmedzení.

August 1968: Trnavské ulice boli plné tankov + FOTO

Mysleli sme si, že nikdy neodídu. Spomínal na inváziu z augusta 1968 Trnavčan Marián Drobný. Jeho rozprávanie sme v MY Trnavských novinách uverejnili v roku 2011, prinášame ho v pôvodnom znení.

Po derby v Trnave zostali zničené toalety + FOTO

Sobotné derby, ktoré skončilo prehrou domácich, malo predohru ešte mimo štadióna. Fanúšikovia Slovana sa predviedli na toaletách.

Policajné manévre: Pozrite si fotogalériu z derby

Trnavský Spartak dnes na Štadióne Antona Malatinského hostil odvekých rivalov z Bratislavy. Pozrite si atmosféru pred zápasom i počas neho na fotografiách.

Dnešní tínedžeri vidia na internete súlož skôr, než si dajú prvú pusu

Internet zrúcal cenzúru porna, závislosť od sociálnych sietí prirovnala ku gemblerstvu, za jednu z príčin vyhorenia označila sústavný tlak . Primárka oddelenia psychiatrie v Trnave Dana Šedivá tvrdí, že dnešná doba je príliš uvoľnená a mnoho vecí, ktoré ešte pred pár rokmi spoločnosť odsudzovala, sa v súčasnosti bežne tolerujú.

Všetky správy

Bratislavou prechádzal jedinečný polkilometrový vlak. Takto vyzeral

V osobnej železničnej doprave je taký dlhý vlak výnimočný, vypravila ho firma RegioJet na rumunský festival Banát.

Danko zatiaľ nepovedal, ako ďalej, krízu budú riešiť v piatok

Predseda SNS vraj esemeskou oznámil, že jeho ministri na rokovanie vlády tak skoro neprídu. Matečná prísť ani neplánovala.

Ako šperk, ktorý vyhrával vojny, prehráva boj s časom

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

Polovojenská organizácia pýta peniaze na domobranu, končia na súkromnom účte

Výzvou na posielanie finančných príspevkov sa už zaoberá polícia. Slovenskí branci tvrdia, že ide o dobrovoľné dary

Na dne morí sa hromadia plasty, môže za to aj zvláštne zviera

Vršovky nie sú vinníci, sú obeťami plastov.

Kam vyraziť