VIESKA NAD ŽITAVOU. Traja chlapci 24 hodín nonstop jazdili na upravenom Pionieri. Na medzinárodnej súťaži v Čechách za ten čas prešli 940 kilometrov a súťažný okruh otočili 337 ráz.
Motorka chlapcov
Pioniera si vybrali, lebo je to klasika medzi motorkami. Kedysi sa tak nehovorilo iba žiačikovi s červenou šatkou a zanietením pre vec, ale aj motorke, ktorá si získala toľko ľudí, až sa stala legendou. Začala sa vyrábať začiatkom šesťdesiatych rokov. „Bol to mládenecký motocykel, ako pätnásťroční sme na tom behali za dievčatami. Dalo sa na tom zabávať aj cestovať, hoci nie veľmi ďaleko. A viete, kedysi to bolo všetko jednoduchšie, ani prilbu nebolo treba. Len som si okuliare nasadil a už som sa viezol,“ spomína s nostalgiou Štefan Mladý, starosta Viesky nad Žitavou a súčasne mechanik súťažného tímu Motoklub Pionier, ktorý pôsobí v dedine.
Za babku
Motorka žrala jeden až jeden a pol litra benzínu na sto kilometrov. A nestála veľa, v polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia vyšla na 3300 korún, pričom vtedajší mesačný zárobok bol zhruba 1700 korún.
Chlapci z Motoklubu Pionier vo Vieske nad Žitavou si motorku kúpili za dnešných dvadsať eur. A hoci to bola kúpa za babku, ďalšie stovky eur investovali do vylepšovania Pioniera.
Súťaž Fichtlmánia 2010 v Čechách totiž mala dve kategórie – špeciál a klasik, či pekne po česky 'továrna'. Chalani zo Slovenska si vybrali špeciál, čo je súťaž upravovaných strojov. „Klasik musí mať originál zapaľovanie, karburátor aj podvozok z Pioniera. V našej kategórii môžu byť motorky upravované, blok motora však musí byť pôvodný,“ vysvetľuje starosta.
Aby zadok nebolel
Jazdci si dali sakra záležať, aby na svojom Pionieri upravili aj sedadlo. Vlani ich po celodňovom nonstop jazdení parádne boleli zadky.
„Dávali sme do sedadla iný molitan, pokryli sme ho koženkou a ešte aj kožu sme si na to dali ušiť,“ hovorí mechanik tímu Štefan Mladý.
A ako sa na súťaži jazdilo? „Výborne, až na to teplo a prach. Kým vlani nám na súťaži pršalo, tentoraz sme mali extrémne vysoké teploty. Traja sme sa striedali asi po hodine a pol,“ hovorí Juraj Mladý, jeden z trojice jediného slovenského tímu. Jeho kolegami boli Adam Šipikal a Marián Solnica.
Motorka mala priemernú rýchlosť štyridsať kilometrov za hodinu, čo je vzhľadom na to, že asi tri štvrtiny trate bolo stúpanie, výborný výkon. Jazdcom zo Slovenska sa dokonca podarilo najazdiť druhé najrýchlejšie kolo súťaže.
Anjel nad jazdcom
„Nebol čas na oddych, za celých dvadsaťštyri hodín som spal možno hodinu,“ hovorí Juraj. Kto nejazdil, bol depe a pomáhal s opravami závad. Oficiálne boli povolené dva motory, ktoré pred súťažou komisári skontrolovali. Mechanik ich mohol vymeniť.
Pionier slovenského tímu strávil v depe dokopy asi tri hodiny, čo spôsobilo, že z 35 tímov v kategórii špeciál, skončilo slovenské družstvo na piatom mieste. Vlani boli druhí.
„Porúch sme zažili dosť. Mali sme ale nad sebou aj anjela strážneho – roztrhnutú trubku som si všimol tesne pred tým, ako Juraj išiel motorkou do kopca. Ak by sa z neho spustil, odletelo by mu predné koleso a v tej rýchlosti asi deväťdesiat kilometrov by bol rád, že prežil,“ hovorí Štefan Mladý, nadšenec Pioniera.
