Plávanie žien pred vyše sto rokmi mnohí spájali s koketovaním, „ktoré je proti etike i estetike". Vyžadoval sa slušný kúpací úbor, ktorý kontrolovali žandári.
NITRA. Prvé verejné kúpalisko fungovalo v Nitre už v roku 1868. Na brehu rieky na Číneši (dnes Ulica Fraňa Mojtu) ho založil Július Gisser. Návštevníkov pri pokladni vítalo heslo: „Nič nie je krajšie a povznášajúcejšie, ako plávať proti prúdu".
Na druhom brehu rieky (z chrenovskej strany) pribudol v roku 1910 slnečný kúpeľ. Bol prvý na území Uhorska. Gisser dal postaviť drevenú lávku cez rieku, aby sa tam Nitrania dostali suchou nohou.
Kúpeľ v centre mesta
Gisserova plaváreň bola na vtedajšiu dobu veľkou atrakciou. Nechýbali v nej sprchy, šatne, požičovňa člnkov, na historických záberov vidieť aj vodnú šmýkačku. Navyše, nachádzala sa prakticky v centre Nitry.
„Kúpeľ je v blízkosti mesta a hotelov. Nie je problém dostať sa sem," písalo v dobovej tlači. „Otvorí sa v deň, keď sa teplota vody vyšplhá nad 14 stupňov."
Oznam v novinách z roku 1909 hlásal, že všetko zodpovedá predpisom: „Zvlášť sú postavené kabínky pre dámy a pánov. Osobne vedie plávanie majiteľ, učí už tretiu generáciu. Aj deťom je venovaná osobitná starostlivosť, pripravené sú zaujímavé hry vo vode".
„Priamo na toku rieky boli urobené dve drevené ohrady - koše s rozmermi 8 krát 4 metre, ktoré mali dno a steny. Cez škáry dovnútra pretekala riečna voda. Tam sa neplavci učili plávať. Ženy a muži boli zvlášť," povedala nám Vlasta Babčanová z Ponitrianskeho múzea. Plavci išli priamo do rieky - po schodíkoch.
Gisser dal na brehu postaviť aj preliezky, kde mohli návštevníci „pestovať gymnastiku". Neskôr vybudoval tenisové kurty.
Plávanie nie je flirt
„Koľko stálo vstupné, sa nám zistiť nepodarilo. No keď boli preteky v plávaní, štartovné bolo jedna koruna," dozvedeli sme sa od pracovníčky múzea.
Prvé plavecké preteky zorganizoval Július Gisser v roku 1882. Štartovalo sa z pontónového mostíka, ktorý na hladine rieky držali sudy. Plávalo sa „proti prúdu a späť".
Súťažili muži aj ženy. Nežné pohlavie však muselo v tých časoch bojovať proti predsudkom. V novinách z 25. mája 1899 sa píše: „U nás predsa len niektorí skeptici kritizujú športovanie žien. Pochybujú o spojení žena - šport. Plávanie vo vode spájajú s koketovaním, ktoré je proti etike i estetike. Väčšina žien sa však nad takéto názory povznesie, veď plávanie je šport a nie flirt. Aj muži by mali podľa vzoru mnohých žien radšej s rodinami športovať."
Kúpacie šaty v tom čase zahaľovali ženy od krku až pod kolená. Na „slušný plavecký úbor" dozerali žandári. Postupne však látky ubúdalo - dokazujú to dobové fotografie.
Vylihovanie v piesku
V roku 1910 pripravil Július Gisser pre Nitranov nevídanú novinku - slnečný kúpeľ, prvý v Uhorsku. Riaditeľ múzea Anton Števko si myslí, že sa ním inšpiroval aj Janko Jesenský vo svojej slávnej rovnomennej poviedke.
„Nitra má o jednu novotu naviac - slnečný kúpeľ. Gisserova plaváreň na druhom brehu rieky je vyplnená pieskom," písala miestna tlač z 13. mája 1910. „Slnkom vyhriaty piesok upevní a lieči tých, ktorí si do neho ľahnú. Gisser dal urobiť zvláštny most, aby sa tam verejnosť dostala suchou nohou. Túto myšlienku Gisser báči doniesol z Viedne. Dovtedy nebol spokojný, kým ju nezrealizoval. Táto novinka je prvá v Uhorsku, iste mnohí prídu do Nitry vylihovať v horúcom piesku."
Most, ktorý viedol k slnečnému kúpeľu, sa spomína aj v novinách z júla 1914, ale v úplne inej súvislosti. „28. júla 1914 okolo 17. hodiny preletel nad Nitrou Andrej Kvasz, ktorý sa vracal z piešťanskej leteckej súťaže. V smere veže reformovaného kostola letel ďalej na Chrenovú, bolo vidieť, že hľadá miesto na pristátie. Nakoniec pristál na lúke pred Gisserovymi kúpeľmi. Nazbieralo sa veľa divákov, takže na lávku prepustil majiteľ kúpeľa len dospelých, aj od tých vyberal mýto - vstupné."
Konkurencia na Sihoti
„Gisserov kúpeľ fungoval až do tridsiatych rokov minulého storočia, kým nezregulovali tok rieky," povedala nám Vlasta Babčanová.
V roku 1887 mu vznikla konkurencia - krčmár Arnold Eduard otvoril kúpeľ na Sihoti. V tlači sa píše, že tu bolo samostatné mužské a ženské oddelenie, 24 pánskych a 16 dámskych šatní, dvaja plavčíci.
Na rieke bolo v tých časoch viac miest, kde bolo povolené kúpanie - samozrejme, „v slušnom kúpacom úbore". Tieto miesta boli označené modrými zastávkami.
Dnešné kúpalisko pod hradom v parku otvorili v roku 1932. Malo vtedy len jeden bazén.
Z vojaka sa stal telocvikár
Július Gisser (1843 - 1929) bol zakladateľom nitrianskeho organizovaného športu. V Nitre žil od roku 1866, prišiel sem ako rakúsky vojak. Neskôr učil telocvik na piaristickom gymnáziu. Učiteľkou telocviku je aj pravnučka Magda Griesbachová, ktorá Ponitrianskemu múzeu poskytla množstvo historických fotografií z rodinného archívu.
(MH)
